Urny, rôzne šperky a zbrane staré takmer dvetisíc rokov našli počas archeologického výskumu medzi Hronovcami a Pohronským Ruskovom. Archeológom konkurujú hľadači pokladov. S detektormi kovov vykrádajú aj túto lokalitu.
HRONOVCE. Niekdajšia germánska osada s pohrebiskom vydala dôkazy o svojej existencii. Na cibuľovom poli neďaleko Hrona objavili počas výskumu tri urny z obdobia rokov 150 až 250, teda aj z čias Marka Aurélia. Vykopali aj rôzne šperky a zbrane. Archeológovia predpokladajú, že zachytili len okraj pohrebiska. Vo výskume, pri ktorom pomáhali aj študenti archeológie, chcú pokračovať. Konkurenciu majú v amatérskych hľadačoch pokladov. Hlavne po orbe navštevujú aj túto lokalitu a pomocou detektorov kovov ju vykrádajú. Polícia však upozorňuje, že ak si nájdené predmety nechajú v súkromnej zbierke, dopúšťajú sa trestného činu zatajenia vecí.
Našli okraj pohrebiska
Medzi Hronovcami, časť Čajakovo a Pohronským Ruskovom sa v závere októbra zahryzli do pôdy archeológovia. Prieskumy a povrchové zbery v 60. až 70. rokoch a následne v 80. rokoch ukázali, že pole na pravom brehu Hrona ukrýva tajomstvá. „Naším cieľom bolo zistiť stav zachovania germánskeho žiarového pohrebiska," povedal jeden z dvojice vedúcich výskumu Ján Beljak z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre. Počas dvojtýždňového výskumu sa v lokalite striedali študenti katedier archeológie v Nitre, Trnave a Bratislave.
Germánski bojovníci na brehoch Hrona
„Pravý breh rieky nebýval zaplavovaný, aj preto bol smerom od Levíc oddávna bohato osídľovaný," vysvetľuje archeológ. Dôkazom je aj nálezisko v Čajakove. Archeológovia najskôr spravili sondy a následne prekopali 69 metrov štvorcových pôdy. „Je to len zlomok z celkovej plochy. Napriek tomu sa nám podarilo nájsť slušné nálezy - množstvo keramiky, šperky, zbrane. Najvzácnejším nálezom sú tri kompletne zachované urny zo žiarových hrobov," ukazuje. V urnách môžu byť pozostatky vojakov, ktorí bojovali za čias Rímskej ríše a markomanských vojen proti vojakom Marka Aurélia. Urny preskúmajú najskôr pod röntgenom až potom vyberú ich výplň. Najčastejšie obsahujú spálené kostičky a milodary. V prípade žien to boli šperky, u mužov zbrane a spínadlá. Okrem toho sa podarilo preskúmať niekoľko objektov z neolitu, eneolitu a doby bronzovej.
Vykrádači pokladov
V lokalite, ktorej výskum viedli Ján Beljak a Noémi Pažinová, zachytili polykultúrnu osadu a žiarové pohrebisko. „Na základe výsledkov sond predpokladáme, že sme preskúmali len okraj pohrebiska. Vo výskume by sme chceli pokračovať," naznačuje.
Táto lokalita je však často navštevovaná vykrádačmi pokladov. Skúsenosti s nimi majú aj archeológovia. „Hroby sú uložené plytko v zemi. Vždy, keď sa spraví orba, prídu amatérski hľadači s detektormi kovov. Sú také výkonné, že sa vedia dostať aj do hĺbky 60 centimetrov," hovorí J. Beljak o novodobých vykrádačoch pokladov.
Dopúšťajú sa trestného činu
Mnohí si ani neuvedomujú, že porušujú pamiatkový zákon. Stojí v ňom, že nepovolené výskumy a výkopy na kultúrnych pamiatkach, pamiatkových územiach, archeologických nálezoch a archeologických náleziskách, ako aj nepovolený zber, premiestňovanie hnuteľných nálezov, ich neoprávnená držba a vyhľadávanie pomocou detekčných zariadení sa zakazujú. „Trestného činu zatajenia vecí sa dopustí ten, kto niečo nájde a nález neodovzdá štátu," vysvetľuje krajská policajná hovorkyňa Božena Bruchterová. Preto odporúča nájdené predmety odovzdať štátu, teda archeológom či polícii alebo ich darovať niektorému múzeu. Povrchový zber sa nepovažuje za nepovolený výskum.
