Je tragickou udalosťou v rodine, keď miesto oslavy narodenín musia milovanému človeku jeho najbližší vystrojiť pohreb. Nečakaná, náhla smrť ukončila život pukanského hrnčiara Jána Franka len tri dni pred jeho 59. narodeninami.
PUKANEC, BRATISLAVA. Ešte vo štvrtok 21. januára večer ho videli televízni diváci aj účastníci otvorenia medzinárodného veľtrhu Slovakiatour v bratislavskej Inchebe. Na druhý deň dopoludnia už nedošiel ku svojmu stánku s pukanskou hrnčinou, smrť ho zastihla na ceste k nemu priamo vo výstavnom areáli.
Pokračoval v rodinnej tradícii
Ján Frank pochádzal zo starej pukanskej hrnčiarskej dynastie. Jeho otec Viliam i starý otec prevzali remeslo od niekoľkých generácií svojich predkov. Janko sa však už nemohol vyučiť hrnčiarskemu remeslu u svojho otca, za socializmu sa to nedalo. Už za otcovho života úspešne pomáhal zabezpečovať odbyt jeho výrobkov. S veľkým elánom, ako rodený manažér sa venoval týmto aktivitám najmä po zmene politických pomerov na Slovensku. Keď zo zdravotných dôvodov musel odísť zo zamestnania na invalidný dôchodok, plne rozvinul mnoho aktivít, ktorými podporil pokračovanie ručnej výroby tradičného aj inovovaného sortimentu hrnčiarskych výrobkov v Pukanci. „Hrnčiarstvo nie je pre mňa len manuálnou prácou, ale aj mojím koníčkom a záľubou, ktorá mi pomáha ku zdraviu," vyznal sa majster pre MY Týždeň na Pohroní pred troma rokmi. „Hlina je zároveň aj liek, dá sa z nej vytočiť takmer všetko. Prostredníctvom súhry citu, umu a fantázie vymodelovať rozličné tradičné ľudové výrobky," dodal. V otcovej dielni s ním pracovali mladší vyučení hrnčiari - až doteraz Vlado Weinziller a začas i Peter Schvarc.
Položil základy hrnčiarskeho múzea
Janko Frank pravidelne navštevoval folklórne festivaly, jarmoky aj remeselnícke trhy v mnohých slovenských mestách a obciach. Nechýbal ani na medzinárodných veľtrhoch cestovného ruchu v Inchebe či na Agrokomplexe. Vo svojom stánku ponúkal a propagoval pukanskú hrnčinu. Pre svojich priateľov i náhodných zákazníkov mal vždy srdečný úsmev, žartovné slová a dobré vínko do maľovaného hlineného pohárika. Významným počinom pre Pukanec i pre zachovanie tradičného hrnčiarstva bolo, že v roku 2008 vytvoril doslova živé múzeum z domu, kde naposledy pracoval jeho otec majster Viliam Frank. Hoci patril do generácie, ktorá vyrástla bez internetu a počítačov, dokázal i tieto moderné informačné pomôcky dokonale využiť. Vďaka nim prilákal do rodného Pukanca mnoho záujemcov o miestnu kultúru a remeslá. Treba dúfať, že jeho dlhoročná námaha nebola márna a nájde sa nástupca, ktorý naplní a bude ďalej rozvíjať to, čo začal v Pukanci Ján Frank.
Rozlúčili sa s ním v rodnom Pukanci
Na poslednú rozlúčku s keramikárom v Pukanci prišlo v utorok 26. januára množstvo ľudí - široká rodina, bývalí kolegovia zo Smrečiny, jeho susedia aj spolupracovníci z hrnčiarskeho remesla, priatelia a známi, z okolia i vzdialených kútov Slovenska. Pohrebnú svätú omšu v miestnom gotickom kostole sv. Mikuláša odslúžil za Jána Franka a pri pohrebnom obrade na cintoríne sa s ním rozlúčil pukanský farár Ján Mališ. Za obecný úrad, v mene všetkých obyvateľov Pukanca sa s ním rozlúčila starostka Jana Bahnová. Vyslovila mu poďakovanie za spoluprácu a ochotu, za to, že dlhé roky šíril dobrý chýr Pukanca a hrnčiarstva po celom Slovensku. Ako balzam na užialené duše pôsobila krásna pieseň i príhovor mladého katechéta a organistu Mirka Slivku. Posilnili nádej, že táto rozlúčka s blízkym a dobrým človekom nie je definitívnym koncom ľudského života.
