LEVICE. Sedemstoročná dominanta mesta a regiónu prežila nájazdy Turkov, požiare, rabovania aj desiatky hradných pánov. Teraz čelí nedostatku peňazí na komplexnú rekonštrukciu. Riaditeľ Tekovského múzea hovorí, že ak sa peniaze počas najbližších rokov nenájdu, statika hradu môže byť vážne narušená. Dôkazom sú stále častejšie sa objavujúce diery v hradných múroch. Kamene z hradieb pod čajovňou vypadli aj pred pár týždňami.
Ak sa na záchranu hradu nenájdu peniaze, obrázky historickej dominanty v publikáciách, znakoch či na pohľadniciach sa môžu stať minulosťou.
Chýba ďalšia časť múru
Kamene pováľané pod čajovňou v Levickom hrade objavili ráno 16. marca. „V severovýchodnej časti padlo zo steny rotundy obvodové kamenné murivo," ukazuje kopy kamenia Ján Dano, riaditeľ Tekovského múzea, ktoré objekt spravuje. Zo steny odvtedy chýba časť veľká približne tri krát štyri metre. Z obavy, či sa nemôže zrútiť čajovňa, ktorá je v rotunde, zavolali statika. Podozrenie nateraz vyvrátil. Priestory čajovne, ktoré dal dostavať podnikateľ a statkár Schoeller v 30. rokoch minulého storočia, majú samostatné základy aj steny. „Osemdesiatcentimetrové steny vtedy robili nové, sú v dobrom stave. Rozsypalo sa vonkajšie murivo," konštatoval statik Tibor Kálnay. Príčinou je voda, mráz, ale aj náletové dreviny, ktoré sa zachytávajú medzi kameňmi a odtláčajú ich koreňmi.
Oprava zosypanej časti bude stáť vyše 11-tisíc eur. Murivo spevnia injektážou, utesnia trhliny a špáry. Pamiatkári budú sledovať, aby bol múr daný do dobového stavu. „Musí byť dodržaný pôvodný tvar aj materiál," vysvetlil statik.
Ruina stredovekého hradu môže spadnúť
Hrad z konca 13. storočia doteraz neprešiel komplexnou renováciou. Najväčší zásah bol spravený v časoch tureckých nájazdov v 17. storočí. V 30. rokoch minulého storočia sa do opráv pustil nový vlastník Schoeller, o štyridsať rokov neskôr opravili časť hradu, odstránili nálety, burinu, spravili začisťovacie práce. Osemdesiate roky sa niesli v znamení archeologického výskumu.
Podľa riaditeľ múzea v horšom stave, ako je poškodený obvodový múr, sú iné časti hradu. „Múry hradu sa zvetrávajú. Zvonka aj zvnútra sú kaverny - dutiny z povypadávaného muriva. Čo je najhoršie, tie sú aj v pätách múrov. Môže to spôsobiť problémy, stredoveké ruiny môžu spadnúť," vysvetľuje riaditeľ múzea. Najviac ohrozený je stredný hrad a kedysi obytná citadela. „Horný hrad aj studňa boli v 70. rokoch zabezpečené, napriek tomu sú už aj v studni kaverny. Toto všetko nás upozorňuje na to, že postupne sa musí s hradom niečo robiť," tvrdí. Ak sa tak nestane, v priebehu pár rokov sa pamiatka poškodí natoľko, že sa môže zrútiť. Pod škody na nej sa podpisuje čas, príroda aj návštevníci, ktorí napriek zákazu lezú na chátrajúcu pamiatku.
Projekt je, peniaze nie
Vyše 700-ročný objekt má vypracovaný projekt sanácie a rekonštrukcie. V rámci neho by mala z citadely vzniknúť najvyššie položená vyhliadková terasa so sklenenou podlahou, horný gotický hrad aj renesančné dostavby stredovekého hradu by mali byť sprístupnené pre návštevníkov.
V novembri minulého roka bolo vydané stavebné povolenie. Na opravu nie sú peniaze. Vlastník historickej pamiatky, samosprávny kraj podal žiadosť na poskytnutie financií na rekonštrukciou z eurofondov. Projekt bol neúspešný. „Potrebných je 2,2 milióna eur. Vyhlásené má byť ďalšie kolo," nádejá sa J. Dano. Ak ani potom peniaze z fondov neprídu, do sanácie sa budú musieť pustiť sami: „V takom prípade budeme hrad opravovať po etapách. S ohľadom na bezpečnosť návštevníkov začneme s časťami, ktoré sú v najhoršom stave."
Zvalený múr opravia
Zrútenou časťou steny Levického hradu sa bude 25. mája zaoberať komisia kultúry Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorej predsedá poslanec Miloš Zaujec: „Ide o havarijný stav, peniaze na to sa musia nájsť." Ako to bude s celkovou rekonštrukciou, zatiaľ nevie: „Bude ďalšia výzva, kde chceme projekt podať. Nateraz rozpočet kraja vyčerpali obidve nemocnice(v Leviciach aj Topoľčanoch - pozn. red.), čo je na škodu. Zdravotníctvo bolo teraz prednejšie."
Najstaršia pamiatka
Kamenný hrad z konca 13. storočia je najstaršou historickou architektonickou pamiatkou Levíc. O tom, kedy ho presne postavili, nehovoria žiadne archívne materiály. Prvým známym majiteľom Levického hradu bol Matúš Čák Trenčiansky. Z roku 1318 pochádza prvá písomná správa o jeho existencii.
Silnejúce turecké nebezpečenstvo bolo dôvodom na renováciu hradu. V roku 1635 ho obnovili podľa talianskeho systému, priekopy naplnili vodou, vybudovali delové bašty a padací most. V novembri 1663 vicekapitán Gašpar Bartakovits vydal hrad bez boja Turkom. V rokoch 1688 až 1867 ho vlastnili Esterházyovci. Od nich tento majetok získali viedenskí bankári, bratia Schoellerovci. Ich rodine patril hrad a hradné panstvo až do konca druhej svetovej vojny.
