Streda, 7. december, 2022 | Meniny má Ambróz

Flinstonovci po slovensky

„Hádajte, koľko mám rokov?" usmieva sa na nás pani Helena. Sedemdesiatdva, tipujem úprimne po chvíli uvažovania. „Osemdesiatšesť!" víťazoslávne oznamuje čiperná žena.

„Pivnicu vysekali otec a dvaja kamaráti asi za dva týždne." Helena Korineková, obyvateľka Brhloviec.„Pivnicu vysekali otec a dvaja kamaráti asi za dva týždne." Helena Korineková, obyvateľka Brhloviec. (Zdroj: SME - Peter Žákovič)

„Hádajte, koľko mám rokov?" usmieva sa na nás pani Helena. Sedemdesiatdva, tipujem úprimne po chvíli uvažovania. „Osemdesiatšesť!" víťazoslávne oznamuje čiperná žena. „A potom že bývanie v skalných obydliach je nezdravé. Dobrý vzduch tu je. Dobre sa tu žije!"

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

BRHLOVCE. Brhlovce, obec pri Leviciach je známa skalnými príbytkami, takže pohľad na ňu evokuje seriál o Flinstonovcoch, kde bolo všetko z kameňa. Helena Korineková je najstaršia obyvateľka skalného sídliska a jedna z posledných - okrem nej tu býva ešte jedna rodina.

SkryťVypnúť reklamu

Aby sme boli presnejší, jej dom je v skale vytesaný len spolovice, zvyšok tvorí prístavba postavená z vytesaného materiálu. „Pozrite sa," ukazuje v obývačke. „Od lustra ďalej je pod zemou." Pozeráme, ale nič nevidíme. Izba je jednoliata.

Osada kamenárov

Nemyslite si, že svoje príbytky ľudia sekali do tvrdej žuly ako Omar trenčiansku studňu. Bralo v Brhlovciach je totiž z tufu a tufitu - to je stvrdnutý sopečný popol, dôkaz činnosti dávnych vulkánov v treťohorách. Kameň je porézny a mäkký. V pivnici vidno pomerne dlhé ryhy dlát, dôkaz, že sa do kameňa šmýkali dobre. „Pivnicu vysekali otec a dvaja kamaráti asi za dva týždne." hovorí pani Helena. Veľmi dlho v nej vydržia zemiaky, do jari. Aj víno sme tu mávali, ale vinohrady vzal čert."

SkryťVypnúť reklamu

Pani Helena sa do Brhloviec prisťahovala zo Žiaru nad Hronom, až keď bola v penzii, ale vyrastala tu. Dom postavil jej otec, kamenár, ktorý ho zdedil po svojich rodičoch. Skoro v každom dome v Brhlovciach bol kedysi kamenár, pretože tuf bol obľúbený nielen ako stavebný materiál, ale používal sa aj na zárubne dverí, okien, schody, vo všetkých okolitých cintorínoch sú náhrobné kamene z Brhloviec. Techniku sa miestni kamenári naučili od talianskych majstrov, ktorí tu krátky čas pomáhali budovať kaštieľ a katolícky kostol.

„Tu je letná kuchyňa," ukazuje pani Helena a človek by rozhodne z letmého pohľadu nezistil, že sa nachádzame v skale. Steny sú rovné ako v hocijakom murovanom dome. V lete tu je chladno, v zime teplo, teplota nejde pod sedemnásť - osemnásť stupňov ani počas najchladnejších zím, len vlhkosť je tu vyššia, ako sme zvyknutí - osemdesiat až deväťdesiat percent.

SkryťVypnúť reklamu

V letnej kuchyni je vyhĺbená studňa a v dlážke vytesaná vaňa. Dnes je však zakrytá a stojí na nej skriňa. „Ešte si pamätám, ako som sa v nej kúpala. Vody sme mali dosť, bol tu kotôl, zliala sa voda a chodili sa sem kúpať aj ľudia z okolia. Tá studňa mi doteraz slúži, ale už mám elektrické čerpadlo. Pozerám, že omietka už opadáva, tak ju budem musieť natrieť vápnon." To „n" na konci nie je preklep. V miestnom nárečí sa písmeno m na konci slov spodobuje na n, napríklad „s mäson", „s braton" a podobne.

Pamiatky

Na začiatku ulice skalných príbytkov je múzeum. Tu sa dozvedáme, že príbytky si hĺbili najchudobnejší obyvatelia a rozširovali ich podľa toho, ako pribúdali deti. Ďalšia legenda hovorí, že slúžili aj ako úkryt pred Turkami. V priestoroch, kde je múzeum, žili obyvatelia do roku 1992. A vraví sa aj to, že kým sa muž najedol, žena a deti museli stáť pri stole a až potom sa mohli najesť aj ony.

V roku 1993 dostalo múzeum významné ocenenie Europa Nostra od dánskeho princa. A chodia sem aj turisti, hovorí mladá sprievodkyňa. Niekedy prídu aj celé autobusy. Ale s návštevníkmi je vraj niekedy ťažko. Niektorým sa nechce platiť ani tých 66 centov či 33 pre dôchodcov.

Prechádzka

Oproti domu pani Heleny je pristavený fúrik s blatom a pri ňom pracuje Ivan Záborský. Berie hlinu holými rukami a natiera ju na stenu domu. „Pomáham synovi, býva v Bratislave," hovorí. „Kúpil tieto domčeky a pivnicu oproti, na víno. Ale to si dal. Táto stavba je chránená pamiatka a treba ju omietať ako za starých čias blaton, pamiatkari prikázali."

Kráčame dolu ulicou, kde sú skalné obydlia. Tých, kde kedysi žili ľudia, nie je až tak veľa, viac je hospodárskych priestorov, ale niektoré sú obrovské. Veľa dvorov je spustnutých.

Človek si nevdojak povie, ako by to vyzeralo napríklad v Čechách, keby tam takéto niečo mali. Možno by sme sa smiali, že v každom dvore a každom skalnom priestore je obchod so suvenírmi (české sklo a Švejkovia, kto bol na Karlštejne, vie, o čom je reč), ale rozhodne by tam nebolo tak pusto.

smv-0522-022c-studna.jpgAlebo slovenský Vlkolínec, ktorý je ako zo škatuľky. Bol tu pán z Bratislavy, ktorý chcel v jednej pivnici zriadiť reštauráciu a vináreň, ale mal údajne problémy s hygienikmi, tak z toho zišlo. Krčma bola v čase našej návštevy zavretá a nepôsobila dojmom, že by sa v nej dalo najesť.

Kráčame po zvyškoch asfaltu prerasteného trávou. „Chceli sme to zaasfaltovať," hovorí pán Záborský, ktorý je poslancom obecného zastupiteľstva. „Ale pamiatkari nedovolili, vraj to má byť ako kedysi, s dupanou hlinou. No neviem, ako sa robia ulice s dupanou hlinou. Peniaze sú problém," dodáva.

Ulica nie je dlhá, ale pri každom dome sú priestory vytesané v skale. Niektoré obytné, iné hospodárske. Nájde sa aj taký, kde by sa zmestil aj traktor a tridsať kusov dobytka. Aj by sme si zaplatili. Ale brány sú zamknuté.

Dozvedáme sa aj, že odkedy je na kopci vinohrad, krehká rovnováha sa zmenila a skala začala zatekať. Tuf je porézny, z toho vyplývajú jeho jedinečné vlastnosti.

Skala je zvrchu zarastená trávou a stromami, ale zboku vidno, ako sa ukladali geologické vrstvy. Do domu úplne hore sa nasťahovali Bratislavčania, opravili si ho a bývajú v pokoji. Aj pivnicu v skale majú.

Človek si vie predstaviť, že by sa našlo dosť alternatívcov, ktorí by radi bývali v jaskyniach ďaleko od civilizácie a mazali si svoje domy hlinou.

Najčítanejšie na My Levice

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  2. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  3. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  4. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  5. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  6. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  8. Darujte predplatné a získate poukaz v hodnote 10 € do Panta Rhei
  1. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  2. Helenky prichádzajú na svetlo sveta s ďalšími novými bytmi
  3. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  4. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  5. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  6. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  7. Šariš ľuďom pomáha regiónu už takmer 20 rokov
  8. Aktivácia zasielania elektronickej faktúry
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 688
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 599
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 817
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 972
  5. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 267
  6. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 166
  7. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 091
  8. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého 2 581

Blogy SME

  1. Anton Kaiser: Druhá adventná nedeľa
  2. Ján Valchár: Veľké problémy malého Macka Pú. Intro.
  3. Peter Maroncik: Riaditeľské kvóty pre ženy nie sú teda diskrimináciou?
  4. Štefan Vidlár: Husárský kúsek
  5. Samuel Ivančák: Gitara, ktorá hrala budúcnosť
  6. Ľuboš Vodička: Dolní Kounice, kláštor Rosa Coeli, krása Ruže nebeskej v moravskom mestečku
  7. Jozef Kozár: Výber z výskumu Marsu: November 2022
  8. Roland Ondrus: Nemecko, nič sme sa nenaučili
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 43 336
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 11 571
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 5 628
  4. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 277
  5. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 3 133
  6. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 903
  7. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 189
  8. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 1 884
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Levice, Želiezovce a Tlmače - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Levice

Regionálne noviny MY organizujú už niekoľko rokov advetné podujatie Slovensko spieva koledy, ktoré v predvianočnom čase spája obyvateľov našej krajiny.


4 h

Polícia eviduje nárast prípadov počítačovej kriminality.


23 h
Odovzdanie výhry.

Zapojilo sa 47-tisíc žiakov z celého Slovenska.


(TS) 19 h
Cestovné poriadky sa menia od 11. decembra.

Cestovné poriadky sa menia v celom Nitrianskom kraji.


(TS a 1 ďalší 5. dec

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Vladimír Gajdičiar sa úmyselne skrýva.


22 h

Z kolektívnych zmlúv už vypustili dodatky.


5. dec

Jedna z najväčších atrakcií v Banskobystrickom kraji ožije tradičnou zimnou akciou.


6. dec

Najvyššia chorobnosť ARO je vo vekovej skupine detí do piatich rokov.


5. dec

Blogy SME

  1. Anton Kaiser: Druhá adventná nedeľa
  2. Ján Valchár: Veľké problémy malého Macka Pú. Intro.
  3. Peter Maroncik: Riaditeľské kvóty pre ženy nie sú teda diskrimináciou?
  4. Štefan Vidlár: Husárský kúsek
  5. Samuel Ivančák: Gitara, ktorá hrala budúcnosť
  6. Ľuboš Vodička: Dolní Kounice, kláštor Rosa Coeli, krása Ruže nebeskej v moravskom mestečku
  7. Jozef Kozár: Výber z výskumu Marsu: November 2022
  8. Roland Ondrus: Nemecko, nič sme sa nenaučili
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 43 336
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 11 571
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 5 628
  4. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 277
  5. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 3 133
  6. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 903
  7. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 189
  8. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 1 884
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu