Prežil dve svetové vojny, aj roky chátrania po privatizácii. Dnes sa za bránami žrebčína v Novom Tekove opäť ozýva čulý ruch.
NOVÝ TEKOV. Génovú rezervu plemena nónia po zmene majiteľa vystriedali nemenej atraktívne „kráľovské kone" lipicany. „Máme momentálne 77 koní," hovorí správca objektu Miroslav Tároš, „okrem topoľčianskych kobýl máme aj kone z rakúskeho Píberu či domoviny lipicana - slovinskej Lipice. Dostať sa ku kvalitným koňom, keď nemáte v chove meno, nie je jednoduché. Z Píberu sa nám podarilo dostať mimoriadne kvalitného plemenníka (na obrázku), o ktorého mali záujem aj chovatelia z Holandska, tam sa jeho potomstvo predávalo aj za 20-tisíc eur."
Bohatá história
O chove koní v novotekovskom žrebčíne sa písalo už v roku 1861, keď prevzal do nájmu veľkostatok Paul Schoeler spolu s Esterházyovcami. Časom sa stal žrebčín jediným výhradným chovateľom plemena nónius na Slovensku, spolu s ním sa chovali slovenské teplokrvníky, plnokrvníky, polokrvníky či klusáky. Práve s klusákmi dosahoval žrebčín v dostihoch najväčšie úspechy či už v rámci Československa alebo aj z medzinárodného hľadiska.
Dráha na klusácke dostihy
Dnes si stále jednu časť stajní prenajíma dostihový tréner Ivan Trhan, ktorého zverenci sa pravidelne zúčastňujú aj na klusáckych dostihoch na dráhe patriacej ku žrebčínu. Čo hovorí na súčasný stav Ivan Trhan? „Sú tu výborné tréningové podmienky, jediná dráha špecializovaná na klusácke dostihy je práve v Novom Tekove. Od roku 1986, kedy som do Nového Tekova prišiel, sa tu mnohé pomenilo. Zažili sme tu všeličo, veľkú slávu, ale aj ozajstný úpadok, keď v celom areáli nebola voda ani elektrina a museli sme si vodu pre kone čerpať zo studne."
Žrebčín v Novom Tekove je historicky prvým žrebčínom na Slovensku, ktorý sa zaoberá výlučne chovom lipicana. Plány do budúcnosti? „Chceli by sme aj naďalej rozvíjať náš chov a výcvik. Časom plánujeme aj postupnú rekonštrukciu objektu žrebčína," povedal o plánoch M. Tároš.
Autor: Barbora Holubcová
