Biele chumáče z topoľov každoročne znepríjemňujú život ľuďom bývajúcim v ich okolí. Odborníci hovoria, že nie sú najväčšími alergénmi.
LEVICE. Dva – tri májové týždne poletujú ovzduším chumáče z topoľov. Ľudia ich vinia za kýchanie, pálenie a slzenie očí a nádchu. Iným vadí, že sa vata dostane doslova všade.
Odborníci zo životného prostredia aj alergológovia sa zhodujú, že za alergiami netreba hľadať chumáče, ale pele iných rastlín. Topole kvitnú skoro na jar. Májové „páperie“ je semenom, ktoré znečisťuje prostredie.
Sneží aj v máji
„Máme to všade,“ krútia hlavami starší manželia z Levíc. Bývajú v blízkosti plavárne. V topoľovom lesíku každý rok v máji začne „snežiť“. Dôchodcovia hovoria, že sa vtedy každý deň pozerajú na oblohu, či neprichádzajú oblaky. „Silný dážď dokáže chumáče obiť zo stromov. Potom je pokoj,“ hovoria zo skúseností. Tento rok naň čakali márne. Bielu vatu vietor vyfúkal z korún stromov po meste.
Podobné problémy poznajú aj ľudia z vidieka. Topole v minulosti vo veľkom množstve vysádzali v okolí tokov a aj ako vetrolamy.
Topole odčerpávajú vodu
Igora Varga, prednosta Obvodného úradu životného prostredia v Leviciach, hovorí, že podnety so strany obyvateľov oficiálne nedostali. Ani o povolenie na výrub už samosprávy nežiadajú. „V minulosti, keď to bolo v kompetencii OÚ ŽP, sme evidovali žiadosť o väčší výrub tejto dreviny z obce Horná Seč. Dôvodom boli nepríjemné chumáče,“ pripomenul žiadosť spred niekoľkých rokov. Podľa jeho slov stanovisko OÚ ŽP za Štátnu správu ochrany prírody a krajiny bolo zamietavé.
„Topoľ okrem toho, že je to drevina rýchlorastúca, má aj hydromelioračný význam. Koreňovou sústavou dokáže odčerpať značné množstvo vody,“ vysvetlil. Územia, ktoré sú ohrozované vysokou hladinou spodnej vody, môžu byť po prívalových dažďoch často zatápané. Výsadba topoľov bola jedným z riešení. V Hornej Seči polstoročné stromy vyrúbali a vysadili nové stromčeky. Tie spodnú vodu nedokážu „spotrebovať“. Časť obce, kde býval lesík, býva dlhodobo zatopená.
Okrem tejto vlastnosti topoľ koreňmi spevňoval hrádze tokov, aj dnes rastie práve na týchto miestach.
Chumáče poliať a odpratať
Lietajúce páperie ľuďom prekáža. Panuje všeobecný názor, že spôsobuje alergické reakcie. Podľa I. Vargu je nesprávny: „Viditeľné páperie alebo biele chumáče v povetrí sú v skutočnosti plody topoľa, ktorými sa rozmnožuje. Nespôsobujú alergické ochorenia. Viažu na svoj povrch peľ iných rastlín. Peľ z kvitnúcich lánov repky olejnej je neviditeľný, ale v oveľa väčšej miere atakuje alergikov.“
Pridáva sa aj alergologička Helena Macášková z Levíc: „Jarné stromy kvitnú vo februári. To, čo teraz lieta, spôsobuje ľuďom mechanické dráždenie – na chumáčiku sa nesie semienko.“ Podľa jej slov sú momentálne vysokoalergénne pele bazy, lipy, repky a tráv, ktoré spôsobujú svrbenie a slzenie očí, upchatý nos a kýchanie. „Máj a jún sú mimoriadne ťažké mesiace,“ vysvetľuje nápor pacientov v ambulancii. Výrub stromom podľa nej alergikom nepomôže. „Hasiči by mali chumáče polievať, a potom odpratať. Poriadky by sa mali spraviť najmä s burinou a trávou,“ odporúča.
Samičie topole nie, samčie áno
Riešenie „májového sneženia“ vidí prednosta obvodného úradu životného prostredia vo výsadbe náhradných drevín alebo výsadbe samčích rastlín topoľa, ktoré netvoria chumáče. Okrem topoľa sa ako alternatíva môže vysádzať pôvodný druh dreviny, akou je lipa. Jej nevýhodou je, že neznáša také zamokrenie pôdy ako topoľ a rastie pomalšie.
Na to, ako sa vysporiadať s existujúcimi drevinami, ktoré produkujú biele páperie, sú dve možnosti. Vyrúbať stromy alebo vyčkať, kým ich zmyje dážď alebo odfúkne vietor. „O výrube drevín rozhoduje samospráva a je na starostoch a primátoroch, čomu dajú prednosť. Či strpia 2 - 3 týždne „páperie", alebo sa zbavia drevín a vynaložia peniaze na postrek proti komárom,“ dodal I. Varga.
Najväčšie alergény
Medzi najväčšie alergény u nás aj vo svete patria trávy. Polinóza vyvolaná peľom tráv postihuje 8 až 10 percent obyvateľstva. Peľ paliny je silným alergénom, v našich podmienkach je na konci leta dominantným alergénom. Zaznamenaný je aj nárast alergikov s precitlivenosťou na palinu a ambróziu, ktorá v našich podmienkach končí sezónu alergológa.
Spomedzi drevín sú alergénmi breza a jelša. Alergénnosť topoľa je dosť nízka. Môže existovať skrížená reakcia s peľom vŕby. Informácie o alergénoch a peľový kalendár prináša stránka www.alergie.sk
