LEVICE. Zem začal dobrovoľne strácať pod nohami pred niekoľkými rokmi. Ambíciou 18-ročného stredoškoláka je onedlho držať v rukách licenciu pilota ultraľahkého lietadla.
Na svojom sne pracuje päť rokov
Lietaniu a letectvu všeobecne sa Marek venuje približne päť rokov. Začiatky tohto koníčka siahajú do čias, keď v základnej škole chodil do modelárskeho krúžku. Vedúci ho zobral na letisko v Tekovskom Hrádku, kde si práve robil pilotný kurz. Vtedy sa Marek prvý raz dostal k malým lietadlám, ultralightom. Sedel vedľa pilota, sledoval jeho úkony a zároveň s údivom pozoroval krajinu zmenšujúcu sa pod ním.
„Vo veľkom dopravnom Boeingu som letel už predtým na dovolenku, ale malý ultralight je odlišný. Odvezie len dvoch ľudí, čo je ešte krajšie. Kto raz nechá do seba preniknúť pocit z lietania, už sa ho nevzdá. A tak to bolo aj u mňa,“ hovorí s nadšením Marek. Na letisko chodil postupne stále viac. Pilotom začal pomáhať, s čím sa dalo. Odmena ho nikdy neminula, a tak bol vo vzduchu stále častejšie.
„Tento stav trvá dodnes, pretože lietanie nie je ako urobiť si vodičák. Vyžaduje si veľkú dávku financií, no stojí to zato. Robím všetko preto, aby som onedlho držal v rukách vlastnú licenciu pilota ultraľahkého lietadla,“ hovorí.
Lietanie je adrenalín aj odreagovanie
V letectve sa dá špecializovať na rôzne druhy prác. Mareka najviac oslovilo riadenie letovej prevádzky. Obdivuje odborníkov, ktorí sa starajú o bezproblémový a bezpečný prelet naším vzdušným priestorom. „Je to práca náročná najmä po psychickej stránke. Rád by som sa venoval aj lietaniu, aj riadeniu. Najkrajší pocit z letu má pilot práve na jeseň. Sloboda vo vzduchu, všade naokolo farebný svet. Lietanie počas západu slnka nad Štiavnickými vrchmi je uvoľňujúce. Človeka naplní energiou a dobrou náladou. Prečistí myšlienky v hlave a prinesie adrenalín a odreagovanie,“ pokračuje Marek.
S týmto cieľom si vybral aj študijný odbor mechatronika. Učí sa automatické systémy, robotiku, hydrauliku, elektrotechniku a strojárstvo. Po maturite sa nasledujúci rok bude rozhodovať o smerovaní štúdia. Profesijne ho láka predstava mať pod palcom veľké dopravné lietadlá a navádzať ich na najťažšiu fázu letu, pristávanie. „No z veľkého počtu uchádzačov uspejú len najlepší. Náročným výcvikom prejdú ľudia, ktorí sa dajú spočítať na prstoch ruky,“ hovorí.
Lietajú každý víkend
K lietaniu sa podľa jeho slov môže dostať takmer každý. „Je to síce koníček náročný na peniaze, ale v dnešnej dobe je málo vecí finančne prístupných. Milovníci lietania nás môžu vidieť každý víkend na letisku v Tekovskom Hrádku a Želiezovciach, časť Veľký Dvor. V prípade pekného počasia lietame takmer stále. Niekedy aj počas týždňa, ale keďže okolie Levíc sa nachádza vo vojenskom vzdušnom priestore, ktorý si vojaci môžu kedykoľvek aktivovať, je obdobie víkendu pre nás najvhodnejšie. V aktivovanom vojenskom vzdušnom priestore sa nesmie lietať,“ približuje Marek.
Úloh má na letisku dosť
Ultralight vzlieta s maximálnou hmotnosťou asi 500 kilogramov. Piloti týchto typov strojov sa nesústreďujú do aeroklubov, žijú svoj vlastný život. Podliehajú istým pravidlám, ale celý ich kolobeh je oveľa jednoduchší. „Keďže ultraľahké lietadlo si môže postaviť „na kolene“ takmer každý nadšenec, je to najkrajšia forma po vetroňoch. Samozrejme, počas stavby dozerá na proces poverená osoba z Leteckého úradu a zo Slovenskej federácie ultraľahkého lietania. V súčasnosti pracujeme na stavbe hornoplošníka českej konštrukcie,“ opisuje Marek.
Jeho náplňou práce na letisku je pomoc pilotom pri vykonávaní letu. Zabezpečuje informácie pre správne a bezpečné návraty na zem. Keďže letisko používajú aj leteckí modelári, zodpovedá aj za to, aby boli včas varovaní pred pristávaním lietadiel. Stará sa aj o dotankovanie lietadiel či hangárovanie.
Vlastní preukaz rádiofonistu
Na to, aby sa človek sám vzniesol do vzduchu, musí prejsť náročnú cestu. Piloti vlastnia licencie, tzv. pilotné preukazy. „Takýto preukaz stojí veľké úsilie a je podmienený zložením teoretických, ale aj praktických skúšok. Pred začatím výcviku pilot dostane preukaz Pilot - žiak. Počas tejto doby sa učí ovládať lietadlo, letové postupy, správnosť vzletu a pristátia, ale aj núdzové postupy a letovú frazeológiu. Po zvládnutí skúšok a nalietaní minimálne 50 hodín môže pilot so sebou zobrať hore aj pasažiera,“ hovorí.
Vraví sa, že vo vzduchu je veľa miesta. No aj tak je potrebné hlásiť svoju polohu a byť na príjme na rádiostanici. Na obsluhovanie rádiostanice je potrebný preukaz rádiofonistu pre leteckú pohyblivú dopravu, ktorého držiteľom je aj Marek. Táto licencia ho oprávňuje použiť letecké rádiostanice na informovanie o jeho polohe, výške, smere a rýchlosti letu. Rovnako na letisku môže informovať prilietavajúcich pilotov o počasí, prevádzke v okolí letiska a o dráhe v používaní, keďže vietor fúka takmer stále a pristáva sa proti vetru, tento údaj je dôležitý.
Vzdeláva sa
„Každá cesta k lietaniu je zložitá. Ja som na jej začiatkoch, lietam s inštruktorom, ktorý ma pomaly učí správnym postupom. V našej flotile máme ultraľahký vetroň, hornoplošníky s predným, ale aj ostruhovým podvozkom,“ vymenúva Marek. Lietajú na typoch Cora, EuroFox, Straton, Tukan a na ich novinke ultralighte Skylane. Je to luxusné a rýchle lietadlo určené na leteckú turistiku.
Na letisku v Želiezovciach majú aj jednu raritu, vírnik Xenon. Je to spojenie vrtuľníka a lietadla. Vírnik nemá pevné krídla ale rotujúce. Jeho rotor nie je poháňaný motorom, ale len náporom vzduchu. Je tak schopný pristáť na vzdialenosti desať metrov. Mladý Levičan si je vedomý, že výcvik a lietanie sú o vzdelávaní sa. „Stále je čo zlepšovať. Najprv je to literatúra, neskôr nasledujú hodiny strávené v lietadle s inštruktorom. Napriek mnohým povinnostiam sa z tohto nevšedného koníčka teším. Pretože prostredníctvom neho objavujem nové pohľady na svet,“ dodal Marek.
