LEVICE. Spomedzi 89 obecných úradov sídli matričný úrad v 38 obciach. Dokumenty staré aj sto rokov sú uložené v suteréne Obvodného úradu v Leviciach.
Odbor všeobecnej vnútornej správy, ktorý metodicky riadi matričné úrady, zároveň rozhoduje ako prvý orgán o zmene mena a priezviska. Ak je meno hanlivé, poplatok je iba tri eurá.
V okrese je 38 matričných úradov
Uložené v plechových skriniach v suteréne budovy úradu sú archivované matričné údaje z obcí okresu. Mnohé z matričných kníh majú vyše sto rokov. „Tento archív je tu od výstavby budovy. Najstaršie údaje sú z roku 1895, odkedy sa evidujú štátne matriky. Pretože dovtedy existovali iba matriky cirkevné,“ povedala Valéria Heclová, pracovníčka odboru všeobecnej vnútornej správy.
Od toho dátumu obce vedú knihu manželstiev, knihu narodení a knihu úmrtí. Levický okres má 89 obcí, no matričný úrad v každej z nich nie je. Jeden matričný úrad môže zastrešovať aj viacero obcí. Celkovo v okrese pôsobí 38 matričných úradov. „Kniha narodení sa vedie pre každú obec zvlášť, kniha manželstiev je spoločná pre matričný obvod a kniha úmrtí sa tiež vedie zvlášť pre každú obec,“ pokračuje V. Heclová. Do roku 1958 matrikári viedli matričné knihy duplicitne. Pre prípad požiaru, povodne či jej zničenia. V súčasnosti si originálnu matričnú knihu ponecháva matričný úrad. Obvodnému úradu posiela na archiváciu vždy po dvanástich mesiacoch zbierku listín. Tie pracovníčka odboru zviaže do knihy a zapečatí. „Po uplynutí sto rokov musíme archivované knihy odovzdať do Štátneho oblastného archívu v Nitre. Matričné úrady z obcí ich odovzdávajú do Štátneho archívu v Leviciach,“ vysvetľuje V. Heclová.
Záznamy píšu špeciálnym atramentom
K najstarším dokumentom v archíve patrí aj prvá matričná kniha zo Santovky, ktorá bola vedená od roku 1895 do roku 1902. „Kedysi mohol byť matrikárom len človek, ktorý vedel krasopisne písať. Svedčia o tom dodnes zachované veľmi pekné matričné knihy. Zápisy sú robené na kvalitný papier a špeciálnym dokumentárnym atramentom, ktorý musí vydržať minimálne sto rokov. Ten sa používa dodnes,“ hovorí.
„In“ je zisťovanie času narodenia
Za pracovníčkami prichádzajú záujemcovia, ktorí si chcú dať vyhotoviť svoj rodostrom. Týmto bádateľom povoľujú nahliadnuť do kníh aj matrikárky v obciach v prípade, že ide o osobu hľadajúcu svojich predkov. „Momentálne je žiadané zisťovanie hodiny narodenia. V hláseniach lekárov o narodení, ktoré ostávali na matrikách, by tento údaj mal byť uvedený. Niekedy ho nájdeme, niekedy nie,“ pokračuje V. Heclová. Prístup do archívnych priestorov majú záujemcovia len pod dohľadom pracovníčky. „Ak občan pri hľadaní vie, z ktorej obce mu pochádzali predkovia, môže ísť automaticky sondovať priamo na daný obecný úrad. Ak nie, môže bádať tu. Táto služba je spoplatnená,“ vysvetľuje. Časté sú prípady, keď ich vyhľadajú príbuzní zosnulých osôb s požiadavkou, že potrebujú údaj, na akú diagnózu ich blízky zomrel. Toto zvyčajne vyžadujú pre vyplatenie životnej poistky. Úmrtný list, ktorý doma majú, tento údaj neobsahuje.
Priezvisko treba zmeniť do troch mesiacov
Obvodný úrad je zároveň prvostupňovým orgánom pri zmene mena alebo priezviska podľa zákona 300/1993 Z. z. Každý žiadateľ si musí podať písomnú žiadosť. Dôvodom na zmenu býva meno hanlivé, urážajúce alebo je to rozhodnutie ženy po rozvode.
„Vlani bolo podaných 24 žiadostí o zmenu mena alebo priezviska. Jedna žiadosť sa z toho týkala zmeny mena, päť žiadostí bolo na zmenu priezviska maloletého, osem žiadostí na zmenu priezviska po rozvode, iných zmien priezviska sa týkalo osem žiadostí a v jednom prípade zmena priezviska nebola povolená, nakoľko žiadosť neobsahovala dôvody hodné osobitného zreteľa na povolenie zmeny priezviska,“ zrekapitulovala Agnes Kováčová, vedúca odboru všeobecnej vnútornej správy.
Za zmenu priezviska maloletého dieťaťa sa platí poplatok 33 eur. Keď je meno hanlivé, je poplatok tri eurá. Najčastejšia je zmena priezviska po rozvode. Ak to ženy stihnú do troch mesiacov od rozvodu, neplatia. Po uplynutí tejto doby ich to stojí 99,5 eur.