TLMAČE. Som rada, že i po dvoch hodinách rozprávania sa s vicemajstrom sveta v kolkoch, 18-ročným Marekom Zajkom z Tlmáč, ostal môj pocit nezmenený.
Prvé kroky na hodiny klavíra
Ak je otec kolkár a mama tiež bývalá kolkárka, nemohlo to dopadnúť inak. Paradoxom však je, že Marekove prvé kroky viedli k hre na klavíry v Základnej umeleckej škole v Tlmačoch. „Nie je nezvyčajné, že ma rodičia viedli k umeniu. Otcovou záľubou je tiež hra na harmoniku a aj ďalší z bratov navštevuje základnú umeleckú školu,“ vysvetľuje Marek. Tvrdí, že sa v tom dá nájsť spoločný činiteľ. Rovnako, ako je potrebné hrať na klavíri s ľahkosťou, je to dôležité aj pri hre v kolkoch.
(Ne)šťastný zásah guľou
Mal asi desať rokov, keď sa začal pliesť v kolkárni v Tlmačoch otcovi pod nohy. Otec Juraj ho sem brával na zápasy so sebou. Svojou nepozornosťou sa dostal na dráhu, kde ho do nohy zasiahla valiaca sa guľa z otcovej ruky. Nič vážne sa nestalo, možno až na jednu vec. „Talent prešiel na mňa,“ s úsmevom hovorí Marek.
Kolkárske sudičky
V štrnástich rokoch sa už neplietol hráčom len pod nohy, ale začal byť súperom pre ostatných rivalov. Začínal v Kolkárskom klube v Tlmačoch, kde s otcom a dvoma ďalšími bratmi tvorili kostru tímu. „Hrali sme druhú ligu mužov, no žiaľ už dva roky kolkáreň nefunguje,“ spomína si Marek. „Na moje veľké šťastie som dostal možnosť rozvíjať svoje zručnosti a zlepšovať sa v kolkoch v Kolkárskom klube v Žarnovici, kde momentálne hosťujem a tiež v Podbrezovej.“ V tunajšom kolektíve našiel Marek svoje zázemie a cíti veľkú podporu ľudí okolo seba. S pokorným úsmevom prezradil o radosti, ktorú prežíval, keď počul na svoju adresu od skúsenejších hráčov: „Tento bude hrať, z toho bude hráč.“ Aj tieto slová má neustále na pamäti. Ženú ho v napredovaní, nepodlezení vlastného vytýčeného cieľa.
Zodpovedná príprava
Je tu piatok, ide sa hýriť, povie si mnoho mladých ľudí v Marekovom veku. V jeho prípade je opak pravdou. Bez drilu, odriekania, koncentrácie a disciplíny by sa k úspechom nedopracoval. Kvôli udržaniu stability, ktorá je na dráhe veľmi dôležitá, si chodí zabehať, zahrať s priateľmi futbal, basketbal, volejbal, ping-pong, tenis a od novej sezóny (trvá od augusta do júna) plánuje navštevovať posilňovňu. Tvrdí však, že pivo je zdravé, preto sa mu nebráni a pri spoločnom posedení s kamarátmi, keď mu to okolnosti dovoľujú, si ho rád vychutná.
Vicemajster sveta
Marekov zatiaľ najväčší životný kolkársky úspech nenechal na seba čakať. Nedávno sa vrátil z Majstrovstiev sveta v Sarajeve, kde sa stal vicemajstrom sveta v kategórii dorastenci, jednotlivci. „Najväčším zadosťučinením sú pre mňa otcove lesklé oči a mamin úsmev hovoriaci za všetko,“ povedal skromne Marek. „Aspoň týmto spôsobom, že som domov doniesol striebro, by som sa im chcel zavďačiť za to, čo do mňa vkladajú a veria mi,“ hovorí. Nie je ľahké cestovať niekoľkokrát v týždni do Žarnovice, Podbrezovej či kamkoľvek, kde je to nevyhnutné. Často ho sprevádza práve otec, voziaci ho autom na tréningy alebo súťaže. Za svoju usilovnosť a vynikajúce výsledky dostal Marek aj šancu vycestovať na turnaj do neďalekého Rakúska. Zúčastní sa ho len dvanásť najlepších hráčov Slovenska.
Stíha aj školské povinnosti
Marek nedávno ukončil štúdium na osemročnom gymnáziu v Zlatých Moravciach. Pred sebou má otvorenú cestu do Bratislavy. Okrem toho, že dostal pozvanie hrať za extraligový kolkársky klub Inter Bratislava, je prijatý na Fakultu matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, odbor aplikovaná informatika. Teší sa na nové skúsenosti a halu, v ktorej to vraj „padá“.
