Igor Poulíček z Demandíc sa vďaka starému otcovi Štefanovi Kráľovičovi ako desaťročný zahľadel do koní. Dnes zbiera úspechy na pretekoch.
DEMANDICE. V dedine neďaleko Šiah má svoj ranč. Chová šesť koní, s ktorými získava na rôznych pretekoch po celom Slovensku cenné trofeje.
Láska na celý život
Detstvo prežil Igor Poulíček v Bratislave. Popri záľube vo futbale a tenise ho starý otec priviedol na konské dostihy v Starom háji. Vtedy mu sľúbil, že keď vyrastie, stane sa džokejom. Zapísali ho do jazdeckého klubu a odvtedy ho poníky upútali na celý život. Ešte aj teraz, vo veku 39 rokov, si rád spomína na vedúcich klubov Tibora Bugana a Jaroslava Hanáčeka s manželkou.
Po základnej škole sa prihlásil na Stredné odborné učilište v Šali nad Váhom, kde vychovávali budúcich džokejov a chovateľov koní. Po skončení školy v roku 1989 sa dal na vlastnú púť a zamestnal sa v Štátnom plemenárskom podniku v Šamoríne. Staral sa o pridelené kone a za tento klub jazdil po celom Slovensku. Do roka absolvoval aj šesťdesiat dostihov. Doteraz si pyšne spomína na mnohé víťazstvá svojich koní.
Vybudoval si vlastný ranč
Počas vojenčiny slúžil v protivzdušnej obrane v Pezinku. V roku 1992 sa na dva roky dostal do Humpolca v Čechách a odtiaľ sa vrátil do Devína k parkúrovým koňom. Mnohému sa tam naučil od skúseného chovateľa Antona Ďuriša.
V roku 1995 sa dostal do Demandíc, kde sa aj oženil a začal pracovať u samostatne hospodáriaceho roľníka Ladislava Kollára. Tento jazdecký klub mal sedem koní, a tak i z Demandíc cestoval na rôzne súťaže po Slovensku. Na rok si odskočil do Švajčiarska, kde si ako jazdec aj finančne pomohol. Neskôr sa v Demandiciach na bývalom dvore Štátneho majetku Šahy stal živnostníkom. Vybudoval si vlastný ranč a byt, kam sa v týchto dňoch sťahuje s rodinou.
Chová americké kone Quarter Horses a plemenného žrebca Call My Mr Surprise, žriebä sa volá Victory Poco Surpris, mladší Sultan. Spolu chová šesť amerických koní, s ktorými chodí na rôzne jazdecké súťaže. Vo vitríne svojho ranča má odložené tie najkrajšie trofeje z pretekov. Návštevníci obdivujú nielen ich, ale aj tohto skromného chovateľa.
Kone nepoznajú sviatok
V lete chodí kosiť trávu až blízko Krupiny. Seno má precízne uložené, dennú dávku koňom dáva podľa ich veku. K jeho plemennému žrebcovi prichádzajú mnohí chovatelia koní. Často chodí na dostihy aj vo funkcii rozhodcu. Pyšný je aj na svojho syna Igora, ktorý kráča v jeho šľapajach.
„Láska ku koňom musí byť stála, lebo kone potrebujú ošetrenie a kŕmenie denne, v lete i v zime, v bežný deň i vo sviatok. V stajni musí byť vždy čisto. Kto sa koňom oddal v mladom veku, ten si zvolil koníček na celý život,“ hovorí Igor Poulíček. A tak je to aj v jeho prípade. Rád navštevuje na pozvanie starostov rôzne podujatia na okolí, kde si pod jeho dohľadom môžu deti jazdu na koníkoch vyskúšať.
