ŠAHY. Aktivisti žiadajú dvojjazyčnosť aj na miestach, kde to nový zákon o používaní jazykov národnostných menšín nevyžaduje. Nálepkovej kampani sa nevyhli ani prevádzky v Šahách a v Želiezovciach.
V Šahách žije 65 percent Maďarov
Novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín platí od júla. Okrem iného upravuje označenie obcí v menšinovom jazyku či vydávanie dvojjazyčných úradných listín. V Šahách, kde žije približne 65 percent obyvateľov prihlásených k maďarskej národnosti, nálepkami prednedávnom oblepili viaceré mestské, štátne, ale i súkromné prevádzky. Sú na nich po maďarsky upozornenia: "Kde zostal maďarský nápis?" či "Jednojazyčnosť je neúcta".
Aktivisti sa postupne zameriavajú na všetky územia, kde žije viac ako 15 percent Maďarov, kde by podľa nového zákona mala v budúcnosti platiť hranica na používanie menšinového jazyka. Návrh podpredsedu vlády pre menšiny Rudolfa Chmela, aby názvy museli dvojjazyčne uvádzať aj podnikatelia na svojich prevádzkach, ale v parlamente neprešiel.
Z predajní nálepky odstránili
Napriek tomuto rozhodnutiu si na dverách svojej predajne v centre Šiah našla prednedávnom takúto nálepku aj jej majiteľka Bianka Balázsová. „Nechápem, prečo. Pretože názov Safari boutique znamená stále to isté v slovenčine alebo v maďarčine. A tabuľu na dverách informujúcu o otvorení alebo zatvorení predajne mám v maďarčine. Nálepku z dverí som ihneď odstránila a rovnako tak urobili aj okolité prevádzky. Odvtedy sa táto aktivita neopakovala,“ povedala pre MY Týždeň na Pohroní.
Rovnako ostali po nočnej akcii nálepkami označené aj informačné tabule na mestských organizáciách, napríklad na budove Technických služieb mesta Šahy. Podľa slov vedúceho prevádzky Petra Kocziána túto aktivitu nesledujú. Pri riešení iných situácií jazykové problémy neregistrujú a riešia oveľa závažnejšie problémy v prospech obyvateľov Šiah. Mesto chce na základe nového zákona zjednotiť zo zákona vyplývajúce uvádzanie názvov.
Aj do Levického okresu
Občianske združenie Dvojjazyčné južné Slovensko tvrdí, že za týmto účelom nechali vyhotoviť nálepky, ktoré sa dajú jednoducho odstrániť. Tvrdia, že bojujú proti jazykovej asimilácii Maďarov a za tieto ciele riskujú aj pokutu 33 eur.
„Naše kroky realizujeme formou lepenia upozorňujúcich nálepiek na tie tabule, kde chýba vedľa slovenského nápisu aj maďarský. Túto aktivitu sme spustili 30. júla, my sme pravdepodobne už tretia alebo štvrtá skupina, ktorá tak činí, pred nami boli v troch vlnách oblepené mestá Šamorín, potom Dunajská Streda a Komárno, neskôr Senec a Galanta. Momentálne prebieha nábor ďalších aktivistov, prostredníctvom ktorých navštívime aj miesta v Levickom okrese, kde žije maďarské etnikum. Dôvod, prečo vylepujeme nálepky aj na súkromné prevádzky je, že maďarské nápisy chceme vidieť všade, v štátnom aj súkromnom sektore. Táto požiadavka je spoločenská a nadčasová, a je nezávislá od rôznych aktuálnych legislatívnych úprav," tvrdí združenie Dvojjazyčné južné Slovensko.
