RYBNÍK. Tri roky po sebe je majsterkou Slovenska v triatlone, aquatlone a duatlone.
Optimizmus z detstva nevyprchal
V troch rokoch ju rodičia prihlásili do plaveckej školy v Leviciach. Postupne ako rástla, bolo vidieť, že má na plávanie nadanie. Mala sedem rokov, keď sa začala zúčastňovať plaveckých pretekov. O rok nato našla lásku v triatlone. Boli to najmä rodičia, ale aj Ivonina trénerka, ktorí ju viedli k športu. „Prišlo obdobie, kedy sa ma rodičia pýtali, či ma to stále baví a či chcem pokračovať,“ povedala pre MY Týždeň na Pohroní talentovaná športovkyňa. Bolo v nej také nadšenie, že v pretekaní a trénovaní pokračuje dodnes.
Vďačná trénerke
Momentálne je členkou triatlonového klubu ŠK Atóm Levice, kde ju trénuje Mária Kuriačková. „Moja trénerka nie je veľmi prísna, ale je náročná a očakáva odo mňa dobré výkony. Nezvyšuje hlas, aby si získala autoritu. Pozná moje taktiky, ktoré čerpám od nej, a ktoré ma ona sama naučila. Vie, kedy mám dosť, ale aj to, kedy mi môže ešte viac v tréningu pridať.
Týmto všetkým ma posúva vpred a preto si ju vážim. Viem, že si týmto všetkým prešla a vie čo robí, keďže sa zúčastňovala európskych aj svetových pohárov,“ hovorí I. Miklóšová.
V behu si verí
Nakoľko sa Ivona venuje triatlonu, musí trénovať tri rôzne disciplíny - plávanie, bicyklovanie a beh. Na všetky tri ju pripravuje trénerka Kuriačková. A ktorá disciplína je jej najobľúbenejšia? „Určite je to beh a v ňom si celkom verím, že by som mohla predbehnúť moje súperky. Určite mám aj chvíle, kedy idem na doraz svojich síl, no nevzdávam sa,“ vysvetľuje Ivona.
Výlet do neznáma
Ktoré preteky jej najviac utkveli v pamäti? „Boli to preteky v Dvoroch nad Žitavou. Vtedy som mala len osem rokov a boli to moje prvé triatlonové preteky v živote. Vôbec som netušila čo ma čaká. Trénerka mi vysvetlila, ako mám správne plávať v jazere. Ako a kedy si mám zapnúť prilbu, kde mám vbehnúť do depa a mnoho ďalších vecí, ktoré som potrebovala vedieť, aby ma rozhodcovia nediskvalifikovali. Pred štartom som bola veľmi vystresovaná, a tak som sa bála, že som prestala vnímať okolie. V ten deň som síce nevyhrala, nebola som na stupni víťazov, no vtedy to bolo o inom. Dôležité bolo, aby som vyskúšala, či ma to baví a či v tom chcem pokračovať aj naďalej,“ spomína triatlonistka.
Všetko je to o hlave
Možno nie je také dôležité, koľko má človek natrénované, ale jedna z najdôležitejších vecí u každého športovca je jeho psychika. Ivona zo začiatku nebývala na stupňoch víťazov. Bola trochu sklamaná, ale jej pocity neboli také frustrujúce, keďže pretekala s oveľa staršími a skúsenejšími pretekárkami. Nestrácala nádej, pretože vedela, že postupom času, pravidelnými tréningmi, sa zlepší a jej výkony porastú. Keďže s plávaním začala už v ranom detstve, vnímala to ako výhodu, ale beh a bicykel v začiatkoch trénovala sama. „Keď som začala športovať v kolektíve, cítila som sa lepšie. Na tréningy som sa vždy veľmi tešila. Šport som brala s nadhľadom a najmä zo zábavy. Vtedy som ešte ani len netušila, že chcem v tomto smere dosiahnuť stále väčší a väčší úspech,“ vysvetľuje I. Miklóšová.
Cieľ jasný – byť lepšia
Ivona kedysi nestála nohami pevne na zemi, no víťazstvami si začala veriť viac a to sa odzrkadľuje aj v jej výborných výkonoch. „Možno som sa vytrénovala aj tým, keď ma na tréningoch predbiehala moja trénerka,“ hovorí a zároveň dopĺňa: „Dnes sa už viem lepšie sústrediť a koncentrovať, v čom mám veľkú výhodu voči ostatným súperkám.“
Ivona má dnes veľmi pevnú vôľu a snahu neustále sa posúvať vpred, či už psychicky alebo fyzicky. Svoju budúcnosť vidí v účasti na európskych, ale aj svetových pohároch v triatlone.
