PUKANEC. Stanislav Stroška má právo byť hrdý na svoju prácu. Podarilo sa mu to, o čo sa neúspešne pokúšali anglickí pestovatelia. Zachránil pre budúcnosť morušu, ktorá tam rastie takmer dvesto rokov.
Vrúble z nej zaštepil doma v skleníku. Pravdepodobne sa dostanú späť na ostrovy. Ako povedal pre MY Týždeň na Pohroní, najskôr pošle mailom fotografie.
Ostali žiť
Letecky a potom kuriérom. Takto cestovali niekoľko tisíc kilometrov vrúble moruše z anglického vidieka do Pukanca. Vraj jediný strom rastúci na ostrovoch sa pokúšali miestni pestovatelia preštepiť márne. O pomoc požiadali Pukančana Stanislava Strošku. Pestovaniu a štepeniu moruší sa venuje 29 rokov.
„Plody má veľké päť centimetrov, naše majú okolo tri až tri a pol centimetra. U nás nie je taká drsná klíma, takže je predpoklad, že by tu mohli narásť aj väčšie,“ myslí si Pukančan. Z vrúbľov, ktoré do dvoch túb nabalili v marci v Anglicku, sa v jeho domácom skleníku prijalo päť. „Je to 25-percentná úspešnosť, u nich bola nulová,“ približuje štatistiku. Prvé plody by mal strom zarodiť o dva až tri roky.
Má vlastnú škôlku
Vrúble štepil na podpník v apríli, na Veľkú noc. Aj teraz sú stále v skleníku spolu s ďalšími naštepenými morušami. Vo svojej škôlke za domom má Stanislav Stroška vyše sto nádejných stromčekov. Medzi nimi aj také, ktoré majú na jednom podpníku dva či tri druhy. „Je to tri v jednom – biela, ružová, čierna. Plody rodia postupne,“ opisuje výhody trojkombinácie.
Stromčeky prednostne putujú do celého Slovenska, záujem o ne je aj zo zahraničia.
Moruše sa dožívajú stovky rokov. Najstaršie v dedine rastú vraj štyri storočia. „Pukanec je najväčšou lokalitou na svete s morušami. Sú mojou srdcovou záležitosťou,“ hovorí dôchodca, ktorý štepí aj iné ovocné dreviny, vrátane exotických.
Traduje sa, že do Pukanca prišli spolu s Turkami. „Je to nepravdivá povera. Z južnej Ázie ich doniesli mnísi v 16. až 17. storočí, ktorí tinktúrou z plodov liečili ľudí,“ oprašuje históriu.
Liečia
V dedine a jej okolí rastie vyše sedemsto statných stromov. Volajú ich tu drevené či viničné jahody. O biele, ružové a čierne plody sa zaujímajú aj odborníci. „Plody moruše sú vysoko významné zo zdravotného hľadiska. Obsahujú veľa pektínov, minerálnych látok, vitamínov, karoténov,“ vymenúva profesor Ivan Hričovský zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Podporujú krvotvorbu, pomáhajú pri liečbe leukémie, hnisavej angíny, zápale hrdla, znižujú tlak. Kôra zo stromu pôsobí proti zápche. Z listov sa varí čaj, drievko sa dáva do ohnivej vody – morušovice.
Rôzne podoby
Bio výrobky pripravuje aj manželka pestovateľa Mária Strošková: „Zaváram, robím kompóty, sirup a aj zamrazujem.“ Plody obsahujú veľa šťavy, preto ich oberajú ručne. A ako sa zbavia krvavo červeného zafarbenia rúk? „Umyjeme si ich nevyzretými morušami. Tie obsahujú veľa kyselín,“ smejú sa manželia.
