Článok pokračuje pod video reklamou
ŠALOV. Dedina je rozdelená na dva tábory. Jeden si stojí za svojimi tvrdeniami proti starostke. Zhrnuté sú v petícii. Podpísalo ju vyše deväťdesiat Šalovčanov – voličov.
Na druhej strane je vedenie obce so starostkou, ktorá obvinenia odmieta. Hovorí, že je to pomsta určitej skupiny ľudí, ktorej odmietla splniť ich želania.
Nespokojní Šalovčania
Petíciu Rómov za odvolanie starostky podpísali aj Nerómovia. Okrem iného v nej stojí, že opakovane zanedbáva povinnosti starostu, nestará sa o Ľudový dom, ktorý je v schátranom stave a verejné priestranstvá nie sú pokosené, porušuje zákony a ostatné všeobecné právne predpisy. Nepáči sa im, že s obecnými prostriedkami nakladá neprehľadne, zo školských peňazí kupuje veci nepotrebné pre žiakov, napríklad syntetizátor a peniaze z predaja obecného majetku míňa na veci, ktoré nie sú v prospech obce. Vinia ju tiež, že nevykonáva obecnú správu v súlade so zákonom a nerieši rómsky problém.
„Na brigáde pijú, a potom sa bijú. Keď sme jej povedali, aby s tým spravila poriadok, povedala, aby sme si to vyriešili sami,“ rozčuľuje sa Hajnalka Baranyiová. Ďalšia Šalovčanka sa pridáva, že sa petíciu bála podpísať, aby ju z aktivačných prác nevyhodili. Eleonóra Mészárošová na to reagovala, že „nepodpísala a vyhodili ma“.
Odmietala požiadavky
Starostka Božena Kapšová na obvinenia reaguje: „Všetko to pramení z toho, že som odmietala plniť ich želania. Je tam záujmová skupina, ktorá to organizuje.“ Podľa jej slov chodili za ňou „s nesplniteľnými požiadavkami, preto dala sťažnosť na políciu.“
Ako hovorí, je za to, aby sa hladina verejnej mienky upokojila. A čo sa týka konfliktov na aktivačných prácach? „Proti sebe sa popudzujú oni sami,“ tvrdí. Dôsledkom sú podľa nej aj vybité okná na viničnom dome jej otca, Ľudovom dome a domoch terénnych pracovníkov.
Najskôr chodili s petíciou, teraz poslanci
Petičné hárky podpísalo vyše deväťdesiat ľudí – voličov. Na obecnom úrade ju odovzdali 24. augusta. Zaoberať sa ňou začal petičný výbor zložený z miestnych poslancov.
„Sú ohlasy, že ľudia ani nevedia, čo podpisovali. Petičná komisia preto rozhodla, že sa spýtame ľudí,“ reagovala Eva Molnárová, zástupkyňa starostky a zároveň obecná poštárka. S takýmto postupom nesúhlasí Otto Miklos, jeden z iniciátorov petície. Vyčíta, že ľuďom nosila čestné prehlásenia, na ktorých mali podpísať, že nepoznali celý text, čo v petícii podpisovali. Podľa neho to nie je pravda, všetkým povedali, prečo podpisy zbierajú.
„Dala nám jeden papier, aby sme boli láskaví, podpísať to,“ opísala dôchodkyňa Irena Tencelová. Na otázku, čo na ňom bolo napísané, odpovedala: „Nemala som okuliare, neprečítala som to. Ale keď som podpisovala petíciu, vtedy som vedela.“
Podľa zástupkyne starostky čestné prehlásenie podpísal každý dvakrát, pričom jedno tlačivo s textom mu ostalo. Podpisy jej dalo päť ľudí, po dedine chodia aj ďalší štyria členovia petičnej komisie. Koho navštívia, je na základe náhodného výberu.
Do tridsiatich dní odo dňa odovzdania petície, do 24. septembra, dajú rozhodnutie k podpisovej akcii. Či petícia prebehla v súlade so zákonom, prípadne či nie je v rozpore s verejným záujmom.
Podľa zákona obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum do 90 dní odo dňa doručenia petície. Podmienkou je platných aspoň 30 percent podpisov oprávnených voličov.
Starostka hovorí, že je rozhodnutá zotrvať vo funkcii, pretože má podporu u poslancov. K podpisovej akcii dodáva: „Petícia sa už rieši zákonným spôsobom.“
