Františkánsky brat Rajmund, pôvodom Levičan, má netradičnú záľubu v obnove starých hodín vo vežiach kostolov.
LEVICE. Pod jeho rukami staré kostolné hodiny opäť ožívajú. Spojazdnil ich už viacero, medzi inými aj hodiny vo veži Kostola svätého Michala v Leviciach.
Jeho veľkým snom je v rodnom meste obnoviť aj hodiny v Kostole svätého Jozefa.
Zaujali ho už v detstve
Brat Rajmund, vlastným menom Ján Lehocký, je členom rehole Menších bratov františkánov v Bratislave. Okrem svojho poslania má aj ojedinelého koníčka. Staré hodiny vo vežiach kostolov ho zaujali už v detstve a ich obnove sa venuje dodnes. „Prvý raz som sa dostal do veže Kostola svätého Michala v Leviciach už ako dieťa. Rád som totiž pomáhal kostolníkovi mazať zvony. Raz ma do veže zobral pán Škopinský a ukázal mi, ako sa hodiny nastavujú a posúva sa na nich čas. V tom čase neodbíjali a išli veľmi nepresne. Dlhé roky som ho potom nevidel, no keď sa do Levíc vrátil, hodiny už boli plne funkčné, išli presne, odbíjali a mali automatické naťahovanie,“ povedal s úsmevom pre MY Týždeň na Pohroní brat Rajmund.
Zachováva originalitu každej súčiastky
Hodiny sú podľa brata Rajmunda hodné pozornosti. Každý hodinový stroj bol do začiatku 20. storočia úplný originál, aj keď viaceré pochádzali od toho istého majstra. Ručne ich opracovávali najmä kováči. "Každý diel, koleso či klin majú svoj výzor, nesú na sebe stopy po opracovaní i kus duše majstra, ktorý ich zhotovoval. Ja sa snažím zachovať originalitu každej súčiastky. Bolo by málo zachovávať len originalitu ciferníkov a staré stroje nahrádzať novinkami. Nemám nič proti elektronike, ktorá sa dnes všade inštaluje, ale životnosť takýchto hodín sa odhaduje na 20 rokov, alebo do prvej silnejšej búrky,“ vysvetľuje.
Staré stroje fungovali dvesto rokov, ukazovali čas ľuďom v rôznych obdobiach. Stroj z roku 1727, ktorý sa dostal do rúk brata Rajmunda pred dvoma rokmi, ukazoval čas ľuďom, keď sa ešte stále diskutovalo o heliocentrickom modeli vesmíru, v čase revolúcie, počas svetových vojen či hospodárskej krízy.
Stroj vynáša do veže po kúskoch
Vedomosti i zručnosti o odbornej rekonštrukcii hodín získaval Františkán od hodinárov, z literatúry i skúseností. Komunikoval s reštaurátormi kovov, kováčmi, architektmi, umelcami, stolármi. „Odborná rekonštrukcia si ale vyžaduje aj trpezlivosť. Iba u nás v Leviciach a v Trstenej som si mohol dovoliť opravovať stroj priamo vo veži. Inde musím celý stroj zobrať k sebe do dielne a tam ho pomaly porobiť,“ hovorí.
Často to bol práve brat Rajmund, kto oslovil miestneho správcu farnosti a ponúkol mu opravu hodín bez nároku na odmenu. Po obhliadke stroj rozobral do poslednej súčiastky a v kusoch ho znášal dolu z veže. V dielni hodiny najskôr vyčistil, zbavil špiny a hrdze. „Robím to jemnými mosadznými kefkami máčanými v petroleji. Potom nasleduje samotná oprava, vyrovnávanie, privarenie materiálu v prípade opotrebenia a vybrúsenie do potrebného tvaru. Potom stroj celý zmontujem a vyskúšam. Ak je už opravený, znova ho rozoberiem, dôkladne vyčistím a zakonzervujem. Potom už len vynosím všetko po súčiastkach naspäť do veže a zmontujem,“ vysvetľuje postup.
Listuje v archívoch
Aby kostolné vežové hodiny nielen spojazdnil, ale aj dal do pôvodného stavu, listuje v kronikách miest, fár i v archívoch.Vždy ho zaujíma najpôvodnejší stav hodín. Hľadá informácie i fotografie. „Snažím sa hodiny zachovať v čo najpôvodnejšom stave. Tomu zodpovedá aj spôsob práce a opravovania. Nikdy ich preto nečistím brúsnym papierom, aby som jednotlivé súčiastky zachoval v pôvodnom stave,“ dodáva.
Prvé opravil hodiny v Leviciach
Ako prvé nanovo spojazdnil hodiny na Kostole sv. Michala. Začal na nich pracovať spolu s otcom vroku 2001. „Vtedy som hodinám ešte nerozumel, bol som skôr pomocník môjho otca. Ale bol som iniciátor. Ľudia hovorili, aby som sa do toho nepúšťal, že sú staré. Odmontoval som však jedno ozubenie, zobral ho otcovi a povedal som mu: Toto treba opraviť a pôjde to,“ vysvetľuje.
Stroj aj rozvody s ciferníkmi a ručičkami boli vo veľmi vážnom stave, no spolu sa pustili do práce. Trvalo im to celý rok. „Prázdniny 2001 celé strávil vo vežiach a na kostolnej povale. Bolo to moje najkrajšie leto,“ dopĺňa. Asi po roku spustili ručičky na stroji. Po mesiaci rozchodili aj odbíjanie. Po roku im urobili elektrické naťahovanie. A od tej doby opravil už sedem vežových hodinových strojov.
Začal práce na susednom kostole
Veľkým snom brata Rajmunda je v Leviciach obnoviť aj hodiny na Kostole sv. Jozefa.Tie pôvodné boli zničené požiarom v roku 1946. „Našiel som z nich zatiaľ jedno koliesko, jeden ručičkový prevod a jedno ozdobné kovanie. Z ciferníkov som objavil hodinovú a minútovú ručičku, ktorá slúžila ako motyka na kvety na fare. Boli veľmi vzácne, podľa mojich zistení pochádzali z roku 1840 od hodinára z Banskej Bystrice. Posledné mesiace som vyrábal drevený ciferník, reštauroval nájdené ozubenia a ručičky. Ciferník bude slúžiť už len ako ukážka hodín, ktoré tam boli. S otcom diskutujeme o výrobe nových hodín, ale len diskutujeme,“ dodal úsmevne brat Rajmund.
