LEVICE. Po siedmich mesiacoch putovania po obciach sa s technikou vrátili naspäť domov, aby prečkali zimu. Do jari ich čaká údržba kolotočových atrakcií.
Tento rok bol najhorší
O mesiac skôr, ako plánovala, ukončila rodina Sajkovcov tohtoročnú kolotočiarsku sezónu. Nie kvôli počasiu, dôvodom je zlá ekonomická situácia na Slovensku. Najstarší člen rodiny, 62-ročný František Sajka, venoval tejto profesii celý život. Takýto zlý rok si ale doteraz nepamätá.
„Posledných desať rokov všeobecne nie je priaznivých pre túto činnosť, ale počas tohtoročnej sezóny nám klesli príjmy oproti minulej až o 45 percent. A to už boli výrazne nižšie aj počas predchádzajúcich rokov,“ povedal sklamane pre MY Týždeň na Pohroní.
Konkurenciou je chudoba
Napriek tomu, že so svojimi kolotočiarskymi atrakciami sú najlacnejší široko-ďaleko, záujem o ne klesá. Povoziť sa na väčšom či menšom reťazáku, hojdacích lodiach, detskej manéži, vyskákať si na trampolíne či zastrieľať na strelnici túžia tí najmenší stále. Finančná situácia v rodinách to ale mnohým neumožňuje.
„Kedysi boli našou výraznejšou konkurenciou kolotočiari od Nitry či Topoľčian. Dnes nazývam konkurenciou chudobu a zlú politickú a ekonomickú situáciu na Slovensku. Veľakrát sa mi stalo, že sa pred kolotoč postavil chlapec a začal počítať centy. Samozrejme, že som ho pustil zadarmo. Žiaľ, taká je doba, ľudia peniaze nazvyš nemajú,“ hovorí F. Sajka a dodáva, že kým v roku 1984 boli s manželkou na ceste okolo sveta, dnes z príjmu iba vyžijú. Masy ľudí stále viac lákajú megaatrakcie, ktoré vidieť prevažne na jarmokoch.
Jar je otázna
Sajkovci začínajú každoročne sezónu v apríli na hodoch v Jure nad Hronom a zvyčajne trvá do konca novembra. Tú tohtoročnú ukončili predčasne 22. októbra v Plavých Vozokanoch. Počas roka navštívia v priemere 60 obcí a miest nielen v okrese i v ostatných krajoch. Poznajú ich takmer všade.
„Ja som sa vždy najlepšie cítil na stredom a dolnom Poiplí, kde sa ľudia radi zabávali,“ hovorí F. Sajka, ktorý posledné roky prevádzku kolotočov v rodine organizačne manažuje. Pracovné žezlo po ňom pred desiatimi rokmi prevzal jeho syn Róbert a v jeho šľapajach ide aj 21-ročný vnuk Adrián.
„Myslím si, že ja na budúci rok už s kolotočmi von nepôjdem. Aj kvôli situácii v štáte, ktorá už len ťažko bude lepšia, no aj pre zdravotné problémy,“ hovorí.
V zime nasleduje údržba
Približne 60 ton zazimovaných kolotočových atrakcií budú cez zimné mesiace udržiavať a renovovať. Čaká ich výmena pneumatík, súčiastok, reťazí a svetiel, ako aj nové nátery. Práce okolo kolotočov je aj v zime vždy neúrekom. F. Sajka sa za tie roky stal stolárom, elektrikárom, natieračom, zváračom, sústružníkom, mechanikom i klampiarom. Všetky tieto remeslá a práce ovláda a ušetrí tak náklady navyše.
Okrem zlej finančnej situácii ich do mínusových položiek dostávajú tiež vysoké poplatky samosprávam za zaberanie verejného priestranstva. Nízke nie sú ani výdavky na pohonné hmoty.
„Počas sezóny precestujeme približne 2500 kilometrov a spotrebujeme priemerne dvetisíc litrov nafty. Problémy nám robí aj dĺžka návesov vozidiel, za ktoré bývame niekedy pokutovaní,“ dodala hlava kolotočiarskej rodiny.
Pokračujú z generácie na generáciu
Sajkovci pokračujú v tradícii poskytovania zábavy z generácie na generáciu takmer 150 rokov. Začínali približne v roku 1865 ako komedianti s cirkusom po celej Európe. O pár rokov neskôr im ale v Dubrovníku cirkus vyhorel a prišli oň. V roku 1895 nadviazali na činnosť bábkovým divadlom, s ktorým cestovali po širokom okolí. A v tridsiatych rokoch minulého storočia k nemu pridali aj kolotoče. František Sajka prevzal riadenie rodinnej firmy v roku 1969 a pred desiatimi rokmi odovzdal štafetu synovi Róbertovi.
„Za zlatý vek kolotočiarov považujem obdobie od sedemdesiatych rokov do nežnej revolúcie v roku 1989. Súčasnosť je už iba prežívanie a pekné, nostalgické spomienky,“ dodal.
