Iný kraj, iný mrav
Niektorí u nás pripravujú morské ryby, inde si to bez kapra nevedia predstaviť. Niekde sa varí kapustnica s hubami a slivkami, inde ju nevaria vôbec. Cez Vianoce sa môžeme na Slovensku pozrieť do hociktorého okna a všade nájdeme čosi, čo odlišuje rodinu od rodiny, Liptákov od Záhorákov a Kysučanov od ľudí z Bratislavy.
Oveľa väčšie prekvapenie však môžeme zažiť, ak sa dvadsiateho štvrtého pôjdeme pozrieť do inej krajiny. Poznajú Vianoce v Rakúsku? Poznajú ich v Maďarsku alebo na Ukrajine? Určite. Ale oslavujú vianočné sviatky aj v Japonsku, Iráne alebo Mongolsku?
Ako výmenný študent levického gymnázia som pred pár mesiacmi na svojej škole v USA spoznal rovesníkov z celého sveta. Boli to študenti z Európy, Južnej Ameriky či Austrálie. Avšak keď prišla téma na to, ako vo svojich krajinách slávime Vianoce, najzaujímavejšie bolo počúvať spolužiakov, pre ktorých boli kresťanské tradície skutočnou exotikou.
Mongolský Dedo Mráz
Erdembat Enkhee, osemnásťročný študent z mongolského Ulanbátaru, určite patril k nim. V krajine, kde sa väčšina obyvateľov hlási k budhizmu, šamanizmu alebo ateizmu, ani on nepatrí k hŕstke Mongolov, ktorí Vianoce oslavujú.
„Vianoce, tie si určite nepripomíname. Ale oslavujeme príchod nového roka, to je možno náš najdôležitejší sviatok. Poriadny ohňostroj nesmie chýbať nikdy. Ľudia nejdú do práce, stretávajú sa celé rodiny a jedia. Aby som bol presný, veľmi veľa jedia,“ hovorí mladý Ulanbátarčan.
Na mongolskej hostine pritom nesmie chýbať obrovské množstvo mäsa, základ mongolskej kuchyne, ale ani výdobytky Európy – Champagne či mliečna čokoláda.
Čosi z Vianoc, ako ich poznáme my, majú predsa len majú aj vo vzdialenom stredoázijskom štáte. „Ozdobené stromčeky, najmä borovice a jedle sú všade. Ozdobená borovica nesmie na Nový rok chýbať ani na námestí Sukhbaatar, čiže na hlavnom námestí v našom meste,“ približuje.
Decembrové námestie v mongolskom Ulanbátare .
Vianočné stromčeky ale nie sú všetko. Okrem nich sa pred príchodom nového roka vraj takmer celý Ulanbátar oblečie do nového šatu. Ako presne vyzerá mongolské hlavné mesto ovešané ozdobami a blikajúcimi svetielkami, si predstaviť síce neviem, no dekorácie a sviečky podľa Erdembata nesmú chýbať v žiadnej domácnosti.
A počuli ste už o Dedovi Mrázovi? Deduška, ktorý ruským deťom roznáša darčeky, nepozná len málokto. Vedeli ste však, že jeho bratranec má „pod palcom“ deti v Mongolsku? Spolu so snežnými dievčatami chodí od domu k domu, od jurty k jurte a malým Mongolcom rozdáva darčeky.
„Dospelí si vymieňajú darčeky navzájom a na Deda Mráza už akosi neveria,“ smeje sa Erdembat. „Rôznym poverám u nás ale veria mnohí. Hovorí sa, že s koncom roka majú zlé sily od ľudí odísť a nahradiť ich majú nové, zdravé, čisté. Také sú Vianoce v Mongolsku,“ dodáva Erdembat.
Chúc Mung Giáng Sinh!
Ďalším z tých, ktorí by o svojich Vianociach dokázali zaujímavo rozprávať, je Thai Dang z mesta Hai Phong vo Vietname. Hoci ani vietnamské Vianoce si nemožno zameniť so slovenskými príliš ľahko, roky francúzskej nadvlády posunuli východoázijskú kolóniu predsa len o krôčik bližšie k Európe.
„Vianoce poznáme, áno, oslavujeme ich každý rok. Veľká udalosť je to najmä vo väčších mestách,“ vysvetľuje Thai. V krajine síce najviac ľudí vyznáva budhizmus, taoizmus a konfucionizmus, no ku kresťanským tradíciám si našli cestu mnohí. Vianoce preto spolu s narodeninami Budhu, jesennými slávnosťami žatvy a oslavou príchodu nového roka patria k najväčším sviatkom roka.
„Kresťania chodia na polnočné omše a potom, síce dosť neskoro, si sadajú k štedrovečernej večeri. Zvyčajne ide o kuraciu polievku, niekedy je na stole aj moriak a vianočný puding,“ ozrejmuje mladý budhista.
Vietnamské Vianoce sa však netýkajú iba kresťanov. Ak by ste sa v čase vianočných sviatkov prešli po Ho Chi Minhovom meste alebo po Hanoii, tak by ste mali pocit, ako hovorí Thai, že ste v Európe alebo v USA. Vianočné stromčeky, bohaté výzdoby a dokonca i betlehemy sú na každom kroku.
A majú aj vo Vietname svojho „Deda Mráza“? „Niektorí ľudia také tradície majú a svojim deťom dávajú do topánok alebo pančúch nejaké odmeny. Ale to sa týka naozaj iba veľkých miest. My ostatní si jednoducho vymeníme darčeky,“ pokračuje Thai.
Okrem toho si ľudia vo Vietname niekedy na Vianoce vymieňajú kartičky a píšu na ne priania. Thaiovu adresu už mám a tento rok mu jedno prianie zo Slovenska určite príde. Chúc Mung Giáng Sinh! Šťastné a veselé!
Na kapustnicu zabudli
Trošku iné sú Vianoce, na aké sa každý rok tešia ľudia v Spojených štátoch. O tých svojich mi napísala Pat Lomnicky z Washingtonu. Hoci má predkov zo Slovenska a rozprávali sme sa spolu naozaj veľa, viac ako „dobrey den“ som z nej po slovensky nedostal.
A podobne to dopadlo aj s jej Vianocami. Kapor vo vani Američanom doma pred sviatkami bežne nepláva a ani domáce vypekanie dobrôt nie je samozrejmosťou. Na americkom stole však nechýba moriak, zemiakové pyré, rôzne druhy omáčok, ďalej tekvicový koláč, puding a rôzne koláčiky.
Vianoce v USA však nie sú len o jedle a pre kresťanov sa neodmysliteľne spájajú s bohoslužbami a tradíciami, ktoré poznáme aj u nás. Americké vianočné sviatky ale nemôžu prehliadnuť ani tí, ktorí ich nijakým spôsobom neslávia. Vianočné stromčeky, vence, dekorácie, svetlá, svetlá a svetlá sú doslova na každom kroku.
Hoci starí rodičia pani Lomnicky žili na Slovensku, darčeky jej deťom už nenosí na Štedrý večer Ježiško, ale o deň neskôr Santa. Kapustnicu jej deti zrejme nikdy neochutnali, pochybujem, že poznajú štedrovečerné oblátky a určite netušia, čo sú opekance.
Pekné Vianoce však nemusia pre každého na svete znamenať to, čo si pod nimi predstavíme my. A hoci to možno vyznie len ako lacné klišé, myslím si, že najdôležitejšie je, aby sme na Vianoce nikdy nezostali sami.
Autor: Radovan Potočár
