LEVICE. Ľudia, ktorí chodia okolo židovského cintorína, hovoria, že múr vysoký viac ako dva metre bol už dlhší čas naklonený.
Či sa začiatkom marca pod zrútenie kamennej ohrady podpísal odmäk po mrazoch alebo vandali, zisťuje polícia.
Aby na cintoríne nedošlo ku krádežiam alebo k úrazom, dieru dočasne zabezpečia pletivom.
Kamenný múr postavili v roku 1888
Židovský cintorín v Leviciach vznikol v roku 1842, keď náboženská obec požiadala magistrát, aby im poskytol miesto na pochovávanie.
„Parcelu na cintorín nakoniec vyčlenili zo svojich pozemkov majitelia Levického panstva Esterháziovci, ktorí podporovali usadzovanie židov v meste,“ priblížila históriu Marta Švoliková z levickej pobočky štátneho archívu pre MY Týždeň na Pohroní. Neskôr cintorín zväčšili a v roku 1888 ho ohradili múrom z kameňa pravdepodobne z levickej Kalvárie.
Takmer 130 rokov tvoril hranicu medzi dvoma svetmi – živých a mŕtvych. Postupne v meste ubúdalo židovské etnikum a pustlo aj pietne miesto. Po roku 2002 nad ním patronát prebralo občianske združenie Hatikva.
„V roku 2000 to tu bolo ako v džungli,“ ukázal Igor Sallai zo združenia smerom k pomníkom čnejúcim do výšky. Podľa jeho slov sa vtedy strácali v kroví a v divo rastúcich porastoch. Na vyčistenie cintorína bolo potrebných osemsto brigádnických hodín.
Vandali alebo príroda?
Čo bolo príčinou zrútenia múru, zatiaľ nie je známe. Najpravdepodobnejšie sa pod pád podpísal svahovitý terén a odmäk po zime. Múr bol už dlhší čas naklonený smerom do priestoru cintorína.
Prípadom sa začala zaoberať aj polícia. Do úvahy prichádza možnosť, že poškodeniu dopomohli vandali. „Začalo sa trestné stíhanie pre hanobenie miesta posledného odpočinku,“ informovala Božena Bruchterová, krajská policajná hovorkyňa.
Už v minulosti tam došlo ku krádežiam a poškodzovaniu hrobov. „Pred siedmimi rokmi ukradli štyri pomníky. Niektoré náhrobníky zničili kladivom,“ ukázal I. Sallai na mohutný pomník s vyštiepenými hranami. Prírodné kamene veľkých rozmerov majú aj po rokoch hodnotu.
Aby na cintoríne nedošlo ku krádežiam alebo k úrazom, dieru dočasne zabezpečia pletivom. Ľudí môžu ohroziť pomníky, ktoré sa rovnako ako zrútený múr dlhodobo nakláňajú.
Potomkov veľa neostalo
Židovská obec v Leviciach tvorila pred vojnou asi 10 percent obyvateľstva. „Žilo tu asi 1600 židov. Po vojne sa ich vrátilo približne 300, z nich mnohí sa následne odsťahovali. Momentálne je v Leviciach len pár potomkov židov,“ pripomenul I. Sallai. Podľa jeho slov tí, ktorí sú tu pochovaní, zväčša nemajú potomkov. Pretože sa o cintorín nemal kto starať, túto úlohu na seba prevzalo združenie Hatikva. „Kontaktujeme potomkov voľakedajších členov židovskej obce z Levíc, ktorí sú roztrúsení po celom svete od Austrálie cez Izrael až po Kaliforniu, s cieľom prispieť na záchranu židovského cintorína v Leviciach,“ píše sa na stránke občianskeho združenia Hatikva.
Poškodená kamenná ohrada je finančnou, ale najmä morálnou ujmou. Pietne miesto vypovedá o histórii židovskej náboženskej obce v Leviciach. Podľa M. Švolikovej sú najstaršie hroby, ktoré sa nachádzajú hneď za márnicou, jednoduché. Novšie, z čias od prvej polovice 20. storočia, sú oveľa honosnejšie. Múr sa zrútil v tejto časti.
