TLMAČE. Hoci mala po odchode zvláštny pocit, s manželom sa rozhodli, pokiaľ to bude možné, že vo svojej sedemdesiatke Jeruzalem navštívia opäť.
Nápad skrsol v Štokholme
Myšlienka navštíviť Izrael sa zrodila v Štokholme pred tromi rokmi, keď si maratónkyňa doniesla domov propozície o rôznych behoch. „Manžel si ich pozeral a zastavil sa pri Jeruzalemskom maratóne. V tom čase sa konal prvý ročník. Povedal, že ak by som tam chcela ísť, rád pôjde so mnou. Samozrejme som sa toho chytila, pretože nie je každodennou udalosťou, aby ma na maratónoch sprevádzal,“ vyznala sa po príchode.
Podujatie bolo strohé a vážne
Pre Izrael ako krajinu je maratón najväčšou športovou udalosťou vzhľadom na neustále nepokoje. Beh sa preto konal za veľmi prísnych bezpečnostných opatrení. Podujatia sa zúčastnilo 15-tisíc ľudí z 50 krajín sveta. „Maratón samotný bežalo asi 1500 bežcov. Zostatok tvorili polmaratónci, bežci na 10 kilometrov a ľudový beh na 4,2 kilometrov. Panovala tam strohá, vážna a opatrná atmosféra,“ približuje Tlmačanka, ktorá svoju kategóriu ženy nad 60 rokov vyhrala.
Počas behu padali krúpy
„Môj čas 3:56:29 bol adekvátny profilu trate a mimoriadne nepriaznivým poveternostným podmienkam. Hoci počasie na maratóne v Bratislave bolo takmer totožné, doma sa mi bežalo ľahšie. Pri zdravení sa s okolostojacimi a rozprávaní sa ubiehal čas rýchlejšie,“ konštatuje s úsmevom, no na štarte v Jeruzaleme o siedmej hodine ráno do smiechu bolo asi len málo komu. „Celú noc pršalo, fúkal silný vietor a bolo veľmi chladno. I keď sa miestami aj vyjasnievalo, znovu nás pokropilo a dokonca v závere padali ľadové krúpky,“ opisuje podmienky.
Navštívili aj pamiatky
Po maratóne zostali Seidlovci v Izraeli ešte päť dní. „Pochodili sme krížom - krážom Staré mesto, kadiaľ cez istú časť viedla aj trať maratónu. Nevynechali sme Krížovú cestu, Múr nárekov, Olivovú horu, Getsemanskú záhradu, či Kostol všetkých národov. Navštívili sme Pamätník a múzeum holokaustu, Parlament, ale aj mestské trhy. Ochutnali sme i domáce špeciality. Navštívili a prezreli si mesto Betlehem, okúpali sa v Mŕtvom mori,“ spomína bežkyňa, ktorá nikdy pred tým v Izraeli nebola.
Domáce bežkyne v sukniach
Zaujímavosťou boli domáce bežkyne. „V pestrom dave maratónskych bežcov bolo vidieť maratónkyne v sukniach po kolená, ktorým to pri behaní údajne vôbec neprekáža,“ hovorí E. Seidlová. Muži tiež dodržali tradíciu a tým nechýbali povestné židovské čiapočky a klobúčiky. „Pri kúpaní v Mŕtvom mori zasa miestni mládenci mali plavky až po kolená a tričko s krátkymi rukávmi. Ženy sedeli zahalené zvlášť s deťmi a do vody vôbec nemohli,“ opisuje zážitky s úsmevom.