LEVICE. Vyskúšať si organizovanie festivalu Vikingov na Islande, prácu na biofarme v Estónsku, usmerňovanie fanúšikov počas Majstrovstiev Európy vo futbale na Ukrajine, tradičné sadenie a zber ryže v Hongkongu. Aj takto môžu tráviť tohtoročné leto ľudia naklonení dobrovoľníctvu.
Roman Gažo má za sebou osem dobrovoľníckych táborov v rôznych častiach Európy vrátane severských krajín. Lenka Nagyová bola minulý rok v Dánsku. Obaja Levičania sa zhodujú, že dobrovoľnícke kempy im zmenili život.
Slováci majú aj tento rok možnosť prihlásiť sa do niektorého z dobrovoľníckych táborov vo viac ako 50 krajinách na svete. Netradičnú prácu v zahraničí im už 19 rokov sprostredkúva nezisková organizácia. Pre mladých ľudí tábory predstavujú nielen možnosť vycestovať do cudzej krajiny, ale najmä príležitosť prežiť dva až tri týždne v multikultúrnom prostredí.
Lacnejší spôsob výučby angličtiny
Levičan Roman Gažo vyštudoval v roku 1994 technickú univerzitu. O päť rokov neskôr absolvoval mesačný jazykový pobyt v Londýne. „Nasledujúci rok som začal hľadať iný, „lacnejší“ spôsob, ako sa zdokonaliť v anglickom jazyku. Po rozhovore s priateľom, ktorý už absolvoval medzinárodný tábor dobrovoľnej práce, som sa rozhodol to vyskúšať,“ vracia sa späť 41-ročný Levičan, ktorý pracuje ako výpočtár. Ďalšie dôvody, prečo sa pred rokmi rozhodol absolvovať tábor, boli spoznať krajinu, nových ľudí a urobiť niečo užitočné pre oblasť, kde sa tábor konal.
Osem táborov, osem krajín
Prvýkrát sa vybral v roku 2000 do Francúzska. V blízkosti mesta Grenoble sa zapojil do obnovy múru pevnosti Fort de Comboire a úpravy okolia. Odvtedy sa kempov zúčastňoval pravidelne každý rok. Spolu ich absolvoval osem. Okrem Francúzska pracoval v Dánsku, Portugalsku, Švédsku, Nórsku, Fínsku, Srbsku, na Islande a naposledy doma v Leviciach. Okrem prác na obnove pevnosti sa podieľal na rekonštrukcii vodojemu na internetovú kaviareň, čistil breh jazera, zapojil sa do archeologických prác, pracoval na ekofarme, spevňoval lesný chodník, upravoval materskú školu, čistil turistické stanové centrum a v Leviciach medzinárodný tábor koordinoval.
Počas dobrovoľníckeho tábora na Islande spoznal Levičan veľa nových ľudí aj samotný ostrov.
„Musím povedať, že tábory a cestovanie mi pomohli odbúrať bariéru rozprávať po anglicky. Sám si viem zabezpečiť cestu, ubytovanie,“ hovorí pre MY Týždeň na Pohroní o prínosoch, ktoré postupne využíva aj v bežnom živote: „Som rád, že získané skúsenosti môžem zúžitkovať aj počas služobných ciest. Pravdaže to je už o niečom inom a času na spoznávanie nie je tak veľa, ako keď som cestoval do táborov.“ Vtedy si vždy vyčlenil pár dní na spoznávanie krajiny, v ktorej sa nachádzal.
Za stravu a ubytovanie
Tábory sú založené na dobrovoľníctve, znamená to, že za prácu si účastníci nezarobia. Naopak, počítať musia so vstupnými výdavkami – účastníckym poplatkom, poistným, vreckovým a cestovným do krajiny, kde sa kemp koná.
Roman Gažo prízvukuje, že tábory neabsolvoval kvôli finančnému alebo hmotnému zisku. „Mojou „odmenou“ bolo skromné ubytovanie často v spacáku a suroviny na prípravu stravy počas trvania tábora, ktorú sme si pripravovali spoločne, podľa rozvrhu služieb,“ hovorí. Dopravu do krajiny, kde sa kemp koná, si hradia účastníci. K ďalším výdavkom patrí účastnícky poplatok, poistné a vreckové.
V táboroch sa priučil napríklad skalolezectvu, archeologickým prácam, odskúšal si kúpanie v severnom mori, pravú fínsku dymovú saunu.
S ostatnými účastníkmi komunikoval pri práci, ale aj varení a ochutnávaní jedál. „Získanie nových priateľov mi pomohlo spoznávať nové miesta krajín, z ktorých pochádzali. Dodnes si píšem s dvomi - Denis je z Francúzska a Jasmina zo Srbska. Denis ma dokonca pozval na svoju svadbu, a tak som mohol spoznať zvyky počas svadobného obradu v Lille. S Jasminou som sa stretol ešte pri vycestovaní do Srbska. Počas návštevy fínskych Helsínk mi pomohol zohnať ubytovanie iný účastník cez svojho priateľa. Tento jeho priateľ mi poukazoval Helsinki z bicykla za jeden deň,“ vyratúva.
Medzinárodné kontakty si udržiava
Rovnako ako Roman Gažo aj Lenka Nagyová sa o dobrovoľníckom tábore dozvedela od kamaráta, ktorý sa na ňom zúčastnil. V lete minulého roka vycestovala na tábor v Dánsku. „Počas troch týždňov sme v Peace campe pracovali na projekte, ktorý je jednou z akcií spojených s kandidatúrou mesta Sonderborg na Európske hlavné mesto kultúry 2017,“ opisuje náplň práce. Mapovali život na hraniciach, nažívanie dvoch národov, Nemcov a Dánov, vedľa seba, vytváranie kultúrneho dialógu medzi nimi, riešenie konfliktov.
Lenka Nagyová (vpravo) sa zúčastnila kempu v Dánsku. V lete sa chystá do tábora v Taliansku.
Tento tábor bol aj študijným. „Zahŕňal workshopy a okrem aktívneho využívania anglického a nemeckého jazyka som sa naučila o zvykoch iných kultúr, lepšie som pochopila odlišné správanie sa ľudí z mimoeurópskych krajín,“ vysvetľuje učiteľka anglického a nemeckého jazyka v levickej základnej škole. Campu sa zúčastnili mladí ľudia zo šestnástich rôznych krajín: Taiwanu, Ruska, Kórey, Číny, Nemecka, USA, Litvy, Českej republiky, Španielska, Francúzska. Po jeho skončení spolu cestovali a s mnohými je v kontakte aj dnes.
„Naučilo ma to, že sa netreba báť odlišností, netreba hneď súdiť správanie človeka, ktoré je do veľkej miery ovplyvnené kultúrou, z akej pochádza,“ myslí si.
Podľa 26-ročnej Lenky Nagyovej bol tábor skvelou skúsenosťou, preto sa chce ďalšieho zúčastniť aj toto leto. „Vybrala som si Taliansko, kde sa budú upravovať a vytvárať nové náučné chodníky v horách. Tiež chcem spoznať túto krajinu a ľudí,“ hovorí o plánoch na leto.
Tábory sú na webe
Medzinárodné dobrovoľnícke tábory na Slovensku organizuje nezisková organizácia Inex od roku 1993. Všetky dobrovoľnícke projekty zverejňuje každoročne v marci na svojej webovej stránke.
Prví slovenskí dobrovoľníci sa počas leta vydajú do Litvy, Talianska, Nemecka, Islandu či na vzdialený Taiwan. „V databáze medzinárodných táborov dobrovoľníckej práce sa nachádza viac ako 1500 ponúk. Tento rok sa organizujú tábory aj v Grónsku či v exotickejších krajinách, ako Nepál, Indonézia, Mexico alebo Južná Kórea. Chýbať nebudú ani obľúbené projekty v Nemecku, Francúzsku, Taliansku a Španielsku,“ informuje Zuzana Dorčíková.
Činnosti, do ktorých sa môžu zapojiť aj ľudia zo Slovenska, sú rozmanité. Vyskúšať si môžu organizovanie festivalu Vikingov na Islande, prácu na biofarme v Estónsku, usmerňovanie fanúšikov počas Majstrovstiev Európy vo futbale na Ukrajine, tradičné sadenie a zber ryže v Hongkongu, prácu v sobej rezervácii vo Fínsku či opravu hradov a historických budov v Českej republike a v iných krajinách. Dobrovoľníci môžu svojou pomocou prispieť aj počas aktivít pre ľudí s postihnutím, deti alebo seniorov nielen v Európe.
