LEVICE. Židovská synagóga z 19. storočia bude dejiskom výstav a koncertov. Počas rekonštrukcie pamiatky objavili historickú listinu a mená autorov stropných malieb.
Listina nájdená v stene
Budovu synagógy z roku 1883 mesto nadobudlo do vlastníctva pred jedenástimi rokmi. Roky nevyužívaný objekt bol v tom čase už v značne poškodenom stave a aj preto bolo snahou samosprávy túto kultúrnu pamiatku obnoviť.
Rekonštrukčné práce schátralej pamiatky sa začali 20. júla 2010, projekt bol ukončený 31. marca. Revitalizácia synagóge prinavrátila bývalú majestátnosť, veľkým pozitívom je zreštaurovanie pôvodných nástenných malieb. Reštaurátorské práce pod vedením akademického sochára Pavla Čambála realizovali reštaurátori, ktorí používali tradičné historické techniky.
„Listina, ktorú sem uložili v lekárnickej fľaši pri položení základného kameňa 24. apríla 1883, priniesla množstvo zaujímavých informácií z toho obdobia – meno rabína levickej židovskej náboženskej obce Ambróza Kohna či najvyššieho predstaviteľa obce predsedu Jozefa Pólyu,“ priblížila podrobnosti Adriana Macáková z mestského úradu.
Nový kultúrny stánok
Synagógu v Leviciach otvorili 26. apríla. Pri tejto príležitosti pripravili trojdňový kultúrny program. Návštevníci zrekonštruovanej pamiatky mohli navštíviť koncerty a divadelné predstavenie vo výnimočnom prostredí historickej budovy.
„Dlhé roky chátrajúca synagóga sa zmenila na významnú kultúrnu pamiatku mesta aj regiónu. Pod správou mestského kultúrneho strediska bude spájať všetky organizácie mesta,“ pripomenul primátor Levíc Štefan Mišák.
Projekt vo výške 1,6 milióna eur podporila Európska únia.
PETERBURGSKÍ MUZIKANTI V SYNAGÓGE
V rámci európskeho turné zavítajú do levickej synagógy
sólisti Hudobného divadla Hvarna zo St. Peterburgu z Ruska.
V sobotu 5. mája sa Levičania môžu potešiť z koncertného vystúpenia vynikajúcich muzikantov s netradičnými nástrojmi.
Program pod názvom Piesne starej Rusi kombinovaný so známymi
ruskými piesňami a doplnený videoprojekciou predstavia Maksim Anuchin, jeden z najlepších súčasných inštrumentalistov na svete na nástroj gusli a Alexander Ježov, virtuóz ruského Bajanu. Pre skôr narodených prinesú trochu nostalgie a pre tých mladších kus exotiky a silné melódie.
Autor: ŽK
