MAROKO. Týždennej expedície v pohorí Atlas, ktoré sa rozprestiera naprieč troch severozápadných štátov Afriky – Maroka, Alžírska a Tuniska sa zúčastnilo osem zážitkov-chtivých prívržencov vyskohorskej turistiky nielen z Tlmáč.
Expedícia s medzinárodnou účasťou
Osem člennú skupinu tvorili Tlmačania Andrej Procházka, Júlia Šustáková, Karol Švaral, ku ktorým sa pridal Branislav Streicher a Veronika Poláčeková. „Konečnú zostavu dotvárali naši nemeckí priatelia, Nils Lindeman, Gabriela Šavlic, ako aj Maya Takechi z Japonska, ktorí s nami absolvovali už viacero výletov do hôr,“ rozpráva K. Švaral. Nápad opäť vycestovať, skrsol v hlave predsedu vodákov, Andreja Procházku. „Mali sme v pláne tento rok absolvovať 4-tisícovku. Ako ľahšie dostupný a technicky nenáročný bol práve najvyšší vrch pohoria Atlas - Jebel Toubkal, ktorý meria 4167 metrov nad morom,“ vysvetľuje Tlmačan, ktorý aj s posádkou prileteli do Marakeshu a odtiaľ sa prepravili až k vytúženému Atlasu.
Museli sa aklimatizovať
Prvú noc strávila skupinka nadšencov v dedinke Imlil. „Na druhý deň sme sa rozhodli v rámci aklimatizácie absolvovať 2-dňovú túru. Druhú noc sme prespali už v horách vo výške približne 2300 mnm v neobývanom obydlí. Na tretí deň sme sa dostali cez hrebeň do doliny pod samotným Jebel Toubkalom, kde sme prežili noc na horskej chate vo výške 3200 mnm,“ približuje K. Švaral. Po dvoch poldenných túrach čakal na vodákov štvrtý deň, ktorí bol pre vodákov najťažší. „Čakal nás samotný výstup na Jebel Toubkal a cesta späť až do dediny Imlil. Bola to celodenná náročná túra, ale zvládli sme to všetci. Dorazili sme až večer a išli rovno spať. Piaty deň nás čakal presun naspäť do Marakeshu, kde sme prespali poslednú noc a zažili aj večerný život v meste pred odletom do Frankfurtu,“ s usmevom spomína.
Čelili nástrahám
V oblasti, kde sa prevažne tlmačskí vodáci nachádzali, striehla nejedna nástraha. „Mali sme obavy najmä z ľudí v meste Marakesh. Je to veľké mesto a bývali sme v starom centre Medina, kde to bolo náročné na orientáciu. Je tam totiž množstvo malých uličiek. Ľudia boli klasicky dorieraví a mali sme obavy, aby sa niekto z nás nestratil v tom chaose a neokradli ho, prípadne niečo horšie,“ hovorí K. Švaral, ktorý sa aj napriek únave vrátil aj s ostatnými členmi s dobrým pocitom, protože náročnú vysokohorskú turistiku absolvovali všetci bez väčších problémov a všetko dopadlo podľa ich predstáv. Prívržencov vodáctva a vysokohorském turistiky čaká tento rok aj plánovaný výlet do Álp a Tatier.
