, bol vlajkonosičom a skladal sľub za celú výpravu.
Trénoval ho otec
Ladislav už ako dieťa vnímal stolný tenis ako čosi prirodzené. Narodil sa do rodiny, kde sa jeho otec tejto hre, ktorá mimochodom patrí k najrýchlejším na svete, naplno venoval. „Od detstva ma brával do haly a trénoval ma,“ spomína skúsený paralympionik, ktorému zostala v ruke hracia raketa do dnešného dňa. V ôsmom roku jeho života prišiel veľký zlom. V tom čase slovenská stolnotenisová verejnosť spozornela. „Na majstrovstvách Slovenska mladších žiakov som obsadil druhé miesto,“ hovorí Šahan, ktorý zároveň dodáva: „Po tomto umiestnení už nebolo čo riešiť.“ Od tohto momentu bolo zrejmé, že sa v Šahách rodí veľký hráč, čo sa rokmi jeho aktívnej kariéry jednoznačne potvrdilo.
Od roku 1993 reprezentantom Slovenska
Hoci má L. Gáspár telesné postihnutie pravej dolnej končatiny od narodenia (atrofickejšie svalstvo a nehybný členok), celý život žije ako sám hovorí, medzi zdravými ľuďmi. Odjakživa preto hrával stále aktívny štyridsaťdvaročný stolnotenista s hráčmi bez telesného obmedzenia. „Na prelome rokov 1992 až 1993, kedy sa schyľovalo k rozdeleniu Československa, ma vôbec prvýkrát oslovili vtedajší nadšenci, či by som mal záujem reprezentovať Slovenskú republiku ako telesne postihnutý športovec,“ vysvetľuje Ladislav, vďaka čomu sa mu otvorili nové možnosti a tiež príležitosť navštíviť rozmanité krajiny.
Z Atén si priniesol zlato
Ladislav Gáspár reprezentoval Slovensko od roku 1993 na všetkých významných európskych a svetových podujatiach. Na PH 2004 v Aténach si vybojoval zlato v dvojhre. Je držiteľom dvoch strieborných a dvoch bronzových medailí z PH 1996 v Atlante a PH 2000 v Sydney, na MS telesne postihnutých 2002 na Taiwane získal titul majstra sveta v súťaži družstiev a v roku 2006 vo švajčiarskom Montreaux na MS telesne postihnutých sa stal vicemajstrom sveta v individuálnej súťaži. Rodák zo Šiah je tiež majstrom Európy z rokov 1995 a 1997.
Paralympionik desaťročia
S aktívnou kariérou a reprezentovaním Slovenska sa oficiálne rozlúčil L. Gáspár 15. marca minulého roka. Počas jeho aktívneho pôsobenia okrem významných skalpov, ktoré si vybojoval aj svojou sebadisciplínou a náročnosťou na seba samého, získal v roku 2005 ocenenie za jeho dovtedajšie športové výkony. Na podnet zväzu telesne postihnutých, ktorý zosumarizoval najlepšie výkony telesne postihnutých športovcov za obdobie v rokoch 1994 až 2004, sa stal Ladislav Paralympionikom desaťročia a zároveň najúspešnejším telesne postihnutým športovcom desaťročia. „Veľmi si ocenenie vážim, pretože nebolo posúdené ľuďmi z laickej verejnosti,“ myslí si Ladislav, ktorý si zaspomínal na jeho prvé majstrovstvá Európy, ktoré vyhral. „Bolo to moje prvé vrcholné podujatie v roku 1995 v Dánsku, preto si na pocity z víťazstva pamätám do dnes. Rád si zaspomínam aj na prvenstvo z paralympijských hier v Aténach.“
Riapošovi znova vdýchol život
Na čele slovenského paralympijského výboru je aj naďalej Ján Riapoš, niekdajší partner bývalej premiérky Ivety Radičovej. Na jednej z internetových stránok sa na adresu Ladislava vyjadril: „Ladislav Gáspár od roku 1993 reprezentoval Slovensko na všetkých významných podujatiach a jeho výkony na PH, MS a ME boli veľkou inšpiráciou pre bývalých športovcov, ktorí sa do života vracali po nejakom vážnom úraze.“ V týchto slovách je pravdepodobný kus jeho životnej pravdy. „Kedysi bol aktívny futbalista. Stretol som ho v Kováčovej, kde ho po úraze dávali do kopy. Vtedy nemal vôbec chuť žiť,“ prezrádza Šahan, ktorý má s J. Riapošom dodnes dobré vzťahy.
Vlajkonosičom na paralympiáde v Pekingu
Úspešný športovec dostal česť byť na paralympiáde v Pekingu vlajkonosičom na otváracom, ale aj na uzatváracom ceremoniáli a tiež skladal sľub za celú výpravu. „Bolo to náročné z toho hľadiska, že som na druhý deň hneď hral. Po ôsmich hodinách ceremónie som sa videl s ostatnou našou výpravou až v autobuse,“ konštatuje Ladislav, ktorý je stále aktívnym stolnotenisovým hráčom v Šahách, kde hráva II. ligu.
