LEVICE. Poslaním projektu slovenskej nadácie bolo vyškolenie učiteľov v Keni, ktorí pomocou modernej techniky môžu pridať vzdelávaniu iný rozmer. Daniela Skladanová ako lektorka moderného vzdelávania zažila Afriku na vlastnej koži. Prekvapili ju kontrasty obrovskej krajiny – luxusné rezorty v Mombasse ležiacej na brehu Indického oceána, a biedne prístrešky domorodcov rozostavené pri prašných cestách. Levickej učiteľke okrem zážitkov zo stretnutí s domácimi bude horúcu Afriku pripomínať hrsť červenej africkej pôdy, ktorú si priniesla.
Vzdelanie na nezaplatenie
Odborníci v júni tohto roka v Keni vyškolili 55 učiteľov. „Cieľom bolo ukázať, že len vzdelaný človek má možnosť získať zamestnanie kdekoľvek na svete. Nevedela som, či ma príjmu, či budem ako žena v Afrike niečo znamenať, ale moje obavy sa rozplynuli. Vážili si, že som prišla odovzdať svoje skúsenosti a vedomosti,“ vracia sa späť. Po odovzdaní techniky začalo školenie. „Najskôr som ich školila na používanie techniky metodikou projektového vyučovania. Zamerala som ho tak, aby ho učitelia zažili z pozície žiakov. Nazvala som ho Spájame kontinenty – Afriku s Európou, konkrétnejšie stredoeurópsky priestor s Keňou," vysvetľuje. Jednou z úloh bola príprava niekoľkodňového programu pre hostí z Európy, zostaviť rozpočet, ako aj slovník. Po prezentácii projektov Levičanka odmenila kenských učiteľov vlastnoručne vyrobenými motýľmi z drôtu a korálkov.
Africké safari
Počas voľného dňa navštívili národný park Tsavo, kde najazdili okolo 120 kilometrov. „Videli sme voľne žijúce žirafy, slony, zebry, krokodíly. Krajina bola po letnom období nesmierne vyprahnutá. Fascinujúce bolo sledovať, ako slonica kŕmila svoje mláďa,“ hovorí. Slováci boli na cestách po kenských školách ubytovaní na rôznych miestach, jedným z nich boli domčeky postavené podľa domorodej architektúry. „K príbytku patrila nádrž na zohrievanie vody pomocou solárnych článkov. Prekvapila ma nočná aktivita divých zvierat, najmä byvolov, ktoré prichádzali k blízkemu jazeru,“ opisuje dojmy z divej prírody.
Vyučovanie šesť dní v týždni
Africkí žiaci si možnosť vzdelávať sa vážia. Školy sú internátne, žiaci sa domov k rodinám vracajú po polroku. „Učia sa šesť dní v týždni, ich denný režim začína ráno pred piatou samoštúdiom, pokračuje vyučovaním. Nie je výnimočné, že v triede je 40 až 60 detí,“ približuje pravidlá v africkej krajine. Kenskí školáci sa posilnia skromným obedom a popoludnia trávia v kluboch podobným našim záujmovým krúžkom. „Výučba prebieha v anglickom jazyku, deti komunikujú aj rodnou svahilštinou. Zaujala ma forma, akou v jednej z navštívených škôl upozorňovali na význam prvej pomoci. Jednotlivé kroky vo forme ilustrácií zdobili fasádu budovy školy,“ pokračuje učiteľka.
Strava v africkej krajine sa od európskej odlišovala najmä nízkou spotrebou mäsa: „Najčastejšie sa pripravuje ryža s listami ugali, mäso len málokedy. Počas projektového vyučovania s kenskými učiteľmi sme sa stravovali spoločne v školách.“ Slovenská učiteľka podnikla prvé kroky k spolupráci s africkou školou. „V Rukange pletú košíky, v rámci cvičnej firmy spoločne so študentmi levickej obchodnej akadémie pripravíme marketingovú ukážku propagácie tradičných výrobkov. V Keni sme sa stretli s obrovskými protikladmi – chudobní predávajúci pri cestách a luxusne vybavené rezorty v turistických destináciách. Aj takýto je svet v Keni,“ dodáva.
