Článok pokračuje pod video reklamou
LEVICE. Tohtoročná žatva vstúpi do histórie ako žatva najviac ovplyvnená suchom. „Celý priebeh vegetácie bol ovplyvnený tým, že nepršalo v tom čase, keď rastliny vlahu potrebovali najviac. Vtedy sme už vedeli, že nemôžeme očakávať nejakú skvelú úrodu,“ informoval Radoslav Beluš, riaditeľ Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Leviciach.
Podľa jeho slov sú úrody v okrese v tomto roku najnižšie od vstupu Slovenska do Európskej únie. O niečo málo vyššie boli tiež v roku 2010, kedy boli záplavy.
Úroda pšenice bola 3,2 tony na hektár, čo je medziročne menej o 35 percent. Jačmeň jarný dal 2,5 tony na hektár, čo je pokles o 34 percent. Raž s 3,32 tony na hektár zaznamenala nižšie výnosy oproti vlaňajšku o 12 percent, a úroda ovsa 1,7 tony na hektár poklesla až o 45 percent. Najhoršie dopadla repka, ktorú poľnohospodári v okrese museli vyorať a ostala len na ploche 2-tisíc hektárov, pričom priemerne býva na ploche 10 až 12-tisíc hektárov. Jej úroda 1,4 tony na hektár zaznamenala pokles až o 48 percent.
Žatva prišla skôr
Tohtoročný zber úrody v okrese ovplyvnilo najviac sucho, ale aj skoršie dozretie. „Ozimný jačmeň sa začal kosiť už okolo 20. júna. Ale oficiálny začiatok žatvy je začiatok zberu pšenice, ako plodiny na výrobu chleba, a to bolo v najjužnejšej časti okresu 30. júna. Za dva týždne bolo zožatých až 85 percent plochy,“ hodnotí R. Beluš. Následne daždivé počasie oddialilo definitívne ukončenie žatevných prác. Zožatím menších výmer sa žatva skončila približne 4. augusta.
Sucho bolo aj vo svete
Nepriaznivé výsledky sa odzrkadlili na cenách výkupu. „Samozrejme, že keď je niečoho menej, tak ceny rastú. Vyššie ceny sa neoprávnene hneď spájajú s prvovýrobou. Ale keď po iné roky ceny nepokrývali ani náklady, tak nám bolo povedané: To je trhový mechanizmus prispôsobte sa. Na druhej strane ceny komodít sa tvoria na úrovni Európy a celého sveta, Slovensko je príliš malé, aby ich vedelo ovplyvniť. Horšie je, že sucho bolo aj inde vo svete a aj v najväčších štátoch, ako je Rusko a USA,“ približuje R. Beluš.
Potravinári avizujú zvyšovanie cien múky a pekárenských výrobkov o približne deväť percent. Za aké ceny budú napokon na pultoch, ukážu najbližšie mesiace. „Ceny potravín na pultoch tvorí výrobca potravín a obchodník, nie poľnohospodár prvovýrobca. A preto keď sa teraz hovorí o zvyšovaní nákupných cien obilnín, to ešte nemusí automaticky znamenať rovnako veľké zvýšenie aj cien potravín. Veď si pripomeňme rok 2008: ceny komodít sa tiež pohybovali na približne rovnakej úrovni ako dnes. Ceny potravín sa vtedy zvýšili a zostali také až doteraz. Medzitým ale ceny komodít boli aj nižšie,“ dodáva.
