LEVICE. Tkaniu sa Zdenka Rugalová venuje takmer dvadsať rokov. Dodnes má doma utierky a obrusy, ktoré kedysi utkala jej mama. Za krosnami ju ale nevidela. K tkaniu ju podnietil film, ktorý videla v televízii. „Prvé, staršie krosná sme zohnali pri Martine. Na Favorite sme ich doviezli poskladané do Levíc. Rozložili sme ich v izbe v činžiaku,“ spomína na svoje začiatky. Odvtedy spod jej rúk vyšli stovky metrov ručne utkaných výrobkov. Spolu s manželom začala chodiť na remeselnícke jarmoky. Keďže tkanie chcela aj predvádzať, zadovážila si ďalšie, menšie krosná.
Koberce z perín
Ako hovorí, základom tkania je natiahnuť osnovu a útok. S tým jej pomáhajú ostatní členovia rodiny – manžel alebo niektorá z troch dcér. Materiál na tkanie zháňa aj v second handoch. „Toto bola nová návlečka na perinu,“ ukazuje ružovo-zelený koberec. Látku vždy natrhá na 2 – 3 centimetre široké pásy, ktoré zatkáva do 20 metrov dlhej osnovy. „Keď celú osnovu dotkám, postrihám ju na koberce,“ opisuje postup. Výroba dvojmetrového koberca jej trvá približne dva dni. V prípade, že farby kombinuje, tak aj dlhšie. „Medzitým aj varím, nakupujem,“ smeje sa tkáčka, ktorá absolvoval univerzitu tretieho veku so zameraním na ľudové remeslá. Oddych potrebuje, práca za krosnami zaťažuje chrbticu aj kĺby.
Tkané výrobky .
Vyrobil lampu
Zdenka Rugalová je síce na dôchodku, času veľa nemá. Delí ho medzi tkanie, učenie slovenčiny a španielčiny a rodinu. Spolu s manželom ju vídať aj na remeselníckych jarmokoch v okolí. „Najbližšie budeme 25. augusta na Čilejkárskom jarmoku v Novej Dedine, potom v Rybníku a Ladzanoch,“ vyratúva miesta, kde si rozloží svoje krosná.
Spolu s tkáčkou predstavuje svoje výrobky aj jej manžel. Venuje sa pleteniu z pedigu. Tento prírodný materiál, ktorý sa získava z popínavej palmy Calamus rotang, sa najčastejšie používa na pletenie košíkov, obalov na kvetináče, misiek, podnosov a dekoratívnych predmetov.
Ľubomír Rugala z neho vyplietol tienidlo vlastnoručne vyrobenej stolovej lampy. „Bola to dosť ťažká práca, dôležitá bola presnosť,“ priblížil. Spodnú časť vysústružil z lipového a orechového dreva. Jediné, čo kúpil, bola elektrická časť a pedig. Je z nadzemnej časti palmy a pre lepšiu elasticitu sa pred pletením namáča do vody. Môže sa aj farbiť.
Nadaná rodina
Zdenka Rugalová pri tkaní nekončí. Zaujímajú ju aj ďalšie techniky a materiály, ktoré sa bežnejšie používali najmä v minulosti. „V Banskej Bystrici som bola na kurze tkania z ovčej vlny. Zatiaľ sa snažím prísť na tajomstvá,“ usmieva sa.
Sklon k umeniu podedili aj ďalší členovia rodiny. „Dcéra vyrába šperky, vnučka Lenka Zigová sa venuje fotografii,“ hovorí. Ďalší vnuk Jakub hrá zase na gitare.
Práce rodiny Rugalovcov okrem jarmokov môžu vidieť návštevníci Tekovského múzea. Výstava Tkané sny 2 je sprístupnená do 14. októbra v Galérii Jozefa Nécseyho.
