TLMAČE. Folklórny festival vyvrcholil v nedeľu 26. augusta krojovaným sprievodom na slávnostnú svätú omšu a samotnou svätou omšou. Cieľom festivalu bola prezentácia tekovského folklóru, ktorý v areáli zrekonštruovaného amfiteátra od piatku do nedele predstavili folklórne súbory z bývalej Tekovskej župy. Súčasťou festivalu je výstava obrazov miestnych umelcov i výtvarníkov z francúzskeho družobného mesta Saint Just en Chausée, jarmok ľudových remesiel i divadelné predstavenia. Deviaty ročník festivalu svojou účasťou podporil aj prezident SR Ivan Gašparovič.
Tlmačskú grámoru poznala verejnosť až do tohto roka ako Tekovské folklórne slávnosti. Ich korene siahajú do roku 1939, kedy sa konali v sídle Tekovskej župy v Zlatých Moravciach. Od roku 1965 sa slávnosti presunuli do Starého Tekova, kde pod názvom Tekov tancuje a spieva vydržali až do zániku vtedajšieho organizátora Okresného osvetového strediska v roku 1990. V roku 1998 Tlmače, ktoré boli súčasťou Tekovskej župy, zorganizovali prvý ročník nových Tekovských folklórnych slávností. O dva roky neskôr sa Tlmače dohodli s obcou Starý Tekov, že budú folklórne slávnosti organizovať v dvojročných intervaloch, párny rok v Tlmačoch a nepárny rok v Starom Tekove. Ešte minulý rok to platilo, v tomto roku však Starý Tekov dosiahol, že budú mať slávnosti každoročne. Aj preto sme sa rozhodli pokračovať pod novým názvom, vysvetlila zmenu riaditeľka Mestského kultúrneho strediska v Tlmačoch Alena Konczová Senešiová.
Nový názov Tlmačská grámora pochádza z čias pútí do Svätého Beňadika, dnes Hronského Beňadika. Najväčšia bola na Božie telo. Tlmačská kompa bola k Beňadiku najbližšie, využívali ju zástupy čilejkárskych pútnikov. Na brehu Hrona pred Krčmou u Hudeca stáli šiatre jarmočníkov, vyhrávali rybnícki hudobníci, ľudia sa tu najmä cestou z púte zabávali, tancovali, občerstvovali. Spriaznené rodiny potom prespávali u Tlmačanov a domov odchádzali až na druhý deň. Práve tieto veselé zrazy dostali pomenovanie Tlmačská grámora, ktorá sa dostala aj do ľudových piesní z regiónu.
