Šahan Ladislav Gáspár, najlepší stolnotenisový paralympionik desaťročia, nechýbal ani na tohtoročných XIV. paralympijských hrách v Londýne. Tentoraz ale v pozícii diváka a pozorovateľa.
Emócie pracovali na plné obrátky
Možnosť dostať sa do Londýna a byť súčasťou fantastickej atmosféry, ktorá na športoviskách panovala, využil Ladislav bez váhania. Na paralympijské hry sa zaregistroval v programe "Paralympic Reunion London 2012", kde mal možnosť stretnúť sa s bývalými paralympionikmi, ktorí reprezentovali svoje krajiny už od roku 1960. „Do tohto programu som bol vybratý zo všetkých športovcov z celého sveta aj spolu s Margitou Prokeinovou, plavkyňou, ktorá získala dve striebra a bronz z Atlanty a Atén,“ začína svoje rozprávanie držiteľ dvoch strieborných a dvoch bronzových medailí z PH 1996 v Atlante a PH 2000 v Sydney. „Bolo to veľmi emotívne a privítal nás osobne v Guidhall Sir Philipe Craven, predseda IPC,“ pokračuje L. Gáspár, ktorý strávil v paralympijskom dianí sedem dní. Program počas svojho pobytu im zabezpečil Slovenský paralympijský výbor.
Finále družstiev v stolnom tenise si vychutnal
„Osobne som mohol vidieť stolný tenis a bocciu. Boča je mimochodom triafacia športová hra, v ktorej sa väčšie gule hádžu k cieľu - k malej guľke. Pozrel som si aj šerm, tlak na lavičke a maratón,“ opisuje z diania paralympionik, ktorému neunikol ani záverečný ceremoniál. Významná chvíľa pre Slovensko nastala, keď predseda Slovenského paralympijského výboru Ján Riapoš, získal už štvrtú medailu z paralympijských hier v kariére a práve v Londýne sa pričinil o zisk tretej zlatej v stolnom tenise. „Akurát sme pricestovali po jeho zisku zlatej medaily v súťaži jednotlivcov - vozíčkarov a večer sme mali stretnutie v hoteli, kde sme aj bývali. Na finále v súťaži družstiev som bol osobne, ale tesne po skončení sme sa presúvali do Guidhall na stretnutie paralympionikov,“ približuje z Londýna L. Gáspár.
Nostalgia ostala bokom
V polovici marca minulého roka Šahan oficiálne ukončil svoju reprezentačnú kariéru. Neprišlo mu predsa len trochu ľúto vidieť súťažiť svojich rivalov? „Bol som rád, že som sa mohol stretnúť s bývalými kamarátmi, súpermi, nielen z SVK, ale aj z iných krajín a podľa vyjadrenia nestranných som u nich vzbudzoval úctu a rešpekt. Myslím si, že to ma napĺňalo pozitívnymi myšlienkami a nostalgia ostala bokom,“ hovorí narovinu o svojich pocitoch.
Prijali ich aj na slovenskom veľvyslanectve
Okrem už spomínaných návštev športovísk, záverečného ceremoniálu a stretnutia s paralympionikmi navštívil Ladislav aj Windsor, Wimbledon Park, Wimbledon a samotné centrum Londýna so všetkými jeho pamätihodnosťami. „Na London Eye sme mali prijatie na slovenskom veľvyslanectve, navštívili sme paralympijskú dedinu, London Bridge a dosť času nám zabrali presuny medzi rôznymi cestami Londýna,“ vysvetľuje na záver kde všade zašli jeho kroky a čo všetko videli jeho oči naša paralympijská pýcha v stolnom tenise.
