ŠAHY. So znalosťou najintímnejších detailov čudného mileneckého vzťahu majstrovsky zobrazila peripetie lásky, vášne, posadnutosti a nenávisti. Príbeh neláskavej lásky totiž dôverne poznala, obeť bola jej priateľkou.
Obeť vraždy bola vašou priateľkou. S akým pocitom ste písali knihu? Prečo ste sa vôbec rozhodli napísať jej príbeh?
- V čase, keď sa odohrala táto tragédia, ktorá hlboko otriasla celou mojou rodinou, som mala rozpísaný rukopis štvrtej knihy. Nevedela som sa naň však sústrediť, neustále som myslela na priateľku, na absurdnosť a zbytočnosť činu, ktorý ju pripravil o život. Príbeh som zaznamenala do počítača – len pre seba. Neskôr som po rozhovoroch s priateľkiným synom poslala rukopis vydavateľstvu. Chcela som, aby sa ľudia, ktorí si knihu prečítajú, dozvedeli, aká bola obeť výnimočným a dobrým človekom.
Aká bola vaša priateľka?
- Bola to výnimočná žena. Všetko robila naplno. Pracovala v dvoch zamestnaniach, venovala sa synovi, ale vedela si aj užívať – milovala umenie, výstavy, slnko i zábavu v kruhu priateľov, ktorých mala neúrekom.
Vo vzťahu bola veľkorysá, nikdy nepátrala po druhovej minulosti, dôverovala mu, hovorievala, že nechce ľudí posudzovať podľa toho, čo o nich povedia iní, ale že si názor utvorí sama. Jej druh bol spočiatku pozorným partnerom. Menil sa postupne, nenápadne, na povrch vyplávali jeho negatívne vlastnosti. Vtedy s ním chcela prerušiť kontakty.
Prezradili ste, že jej vraha, spočiatku mlčanlivého a tichého muža, ste hostili vo svojom dome.
- Priateľku som poznala dvadsaťdeväť rokov, od narodenia som teda poznala i jej syna. Bolo prirodzené, že k nám chodievala i so svojím druhom. Bol to pokojný submisívny tichý muž, uzavretý, s vášňou pre šport a turistiku. K spoločným zábavám sa nepridával, ale od priateľky sa nepohol ani na krok. Nik z nás netušil, aká majetnícka je jeho láska, ani nám nenapadlo, čo vykoná.
Neskôr sa už Roman, ako ste ho nazvali v knihe, správal inak.
- „Roman“ kvôli zdravotným problémom nepracoval, mal čas, žil životom svojej družky. Býval u nej, varil, piekol, upratoval a vyčkával ju. Neskôr ju začal sledovať a obmedzovať. Napriek tomu, že mu nedala žiadny podnet, chorobne žiarlil, chcel ovládať jej život. Vtedy sa ho začala báť a chcela ho opustiť. On túto možnosť vôbec nepripúšťal.
Po vašej priateľke zostala sirota - syn. Rozhodli ste sa pre veľmi pekné gesto - podelíte sa s ním o honorár za knihu.
- Jej syna pokladám za člena rodiny, chodieva s nami na turistiku, lyžovačku, rozumie si s mojimi deťmi. Rodina pozostalej sa oňho po strate matky stará vzorne, darí sa mu v škole, má veľa priateľov a záujmov. Verím, že finančné prostriedky z predaja knihy mu aspoň trochu pomôžu v plnení jeho snov. Zaslúži si to, je rovnako srdečným človekom ako jeho matka. Nechala nám tu v ňom kúsok seba.
