JABLOŇOVCE. Na posede vo voľnom revíri strávil Gabriel Kabina niekoľko hodín, kým zbadal ukážkového diviaka.
„Miesto som si vyhliadol minulý rok. Je v lokalite, kde sú z jednej strany mladiny po kalamite a z druhej strany asi pol hektára borovicového porastu,“ opisuje poľovník miesto.
Posed postavili poľovníci na konci mája. „V tom čase som netušil, aký „kus“ tam stretnem,“ pokračuje.
Že sa v okolí posedu potuluje diviak, zistil podľa stôp na ceste. O necelé dva týždne tam už boli nielen stopy, ale doslova zoraná cesta a borovice ošúchané v metrovej výške. „Môj čas sa začal. Poctivo som vyčkával na posede a nenechal som sa zmiasť žiadnym 3 či 4-ročným kančekom ani desiatkami prasiec a lanštiakov,“ opisuje nekonečné vyčkávanie. Až keď odišiel posledný kus, potom zišiel z posedu.
„Párkrát som aj zazrel túto obludu, ale vždy to bola len hlava z kríkov a hneď na to sa mihla silueta tela. Naposledy, keď som vyčkával a pustil som asi 50 diviakov v priebehu 2,5 hodiny, zrazu všetka zverina ušla smerom od mladín. Po ďalšej polhodinke som videl hlavu, ako sleduje okolie z mladiny. Po chvíľke vyrazila dopredu a bol predo mnou majestátny rytier,“ usmieva sa pri spomienkach na rekordný úlovok.
Ako poľovník hovorí, na túto chvíľku čakal dlho, ale stála za to: „Stál krásne na blat. Zamieril som, natiahol napinák a šup za ucho. Ozvala sa rana, kus spadol na mieste.“
Ešte stále poľovník netušil, aký je diviak veľký. Po pätnástich minútach nabral odvahu a išiel ho pozrieť.
Pri nakládke diviaka vážiaceho približne 250 kilogramov mu pomohol brat. „Profesionálny lesník s dlhoročnými skúsenosťami konštatoval, že taký veľký kus tu ešte strelený nevidel. Sľúbil, že sa postará o trofej. Samozrejme, nasledovali gratulácie a oslava,“ dodáva G. Kabina.
Autor: JN
