BRUSEL. Európska únia patrí so Spojenými štátmi americkými medzi dve najsilnejšie ekonomiky sveta, čomu zodpovedá aj do detailov prepracovaná administratíva.
Belgické hlavné mesto s 1,5 miliónmi obyvateľov je sídlom Európskej komisie, Rady Európskej komisie a Európskeho parlamentu. S prijatím ďalšej krajiny do spoločenstva vyrastajú v Bruseli nové bloky administratívnych blokov.
Počet akreditovaných novinárov v Bruseli je porovnateľný s americkým Washingtonom, ich pozornosť sa sústreďuje na aktivity európskych inštitúcií.
Berlaymont, budova, v ktorej sídli Európska komisia, je miestom kabinetov komisárov. „V Európskej komisii pracuje asi 25-tisíc ľudí, štruktúra je podobná tej na ministerstvách. Každý kabinet má približne 20 zamestnancov. Len v komisii pôsobí okolo 250 Slovákov,“ približuje fungovanie inštitúcie Dušan Šándor z Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre komunikáciu. Záujemcovia o post v európskej administratíve musia absolvovať EPSO skúšky a plynulo ovládať niekoľko svetových jazykov, pričom v európskych inštitúciách sa najčastejšie používa francúzština a angličtina.
Do administratívnej štvrte mesta každé ráno prichádzajú tisícky úradníkov.
Vznikajú nové megastavby
Úradnícke centrum sa v súčasnosti rozrastá o budovu, v ktorej majú vzniknúť ďalšie administratívne priestory. Špecifická je architektúrou, ktorá spája časti pôvodnej stavby s modernými sklenými a kovovými prvkami. „Historickú časť museli stavebníci zakonzervovať a postupne k nej pribúdajú moderné prvky,“ vysvetľuje Andrej Králik, vedúci tlačového a politického oddelenia Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. V mestskej štvrti, v ktorej sídlia európske inštitúcie, žije len málo pôvodných belgických obyvateľov. Takmer všetci sú cudzinci pracujúci v administratíve, národní vyslanci, lobisti či podnikatelia.
Európsky parlament si ročne prezrie okolo 300-tisíc návštevníkov, jeho budova v Bruseli má 20 rokov a je pravdepodobné, že v najbližších rokoch prejde rekonštrukciou.
Otázka administratívy a verejnej správy bola dlho vnútornou záležitosťou jednotlivých krajín, Slovenská republika patrí medzi štáty, ktorým bolo odporúčané správu zefektívniť. „Reforma verejnej správy by mala viesť k zvýšeniu komfortu občanov, je zo strany Európskej komisie podporovaná. Mal by sa zlepšiť prístup k občanom, zvýšiť výkonnosť a ovplyvniť vývoj deficitu štátu,“ hovorí o očakávanej zmene Maroš Šefčovič.
Pred niekoľkými týždňami Európska komisia navrhla založenie bankovej únie, ktorá by zabezpečovala spoločný dozor, ako napríklad spoločnú ochranu vkladov v bankách. Ako povedal podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, cieľom vzniku bankovej únie je zavedenie spoločnej garancie vkladov. „Rokuje sa o jednotnom dohľade nad bankami. Budeme mať silnejšiu a viac previazanú Eurozónu,“ vysvetľuje.
Historická architektúra sa stretáva s tou najmodernejšou.
Európski nováčikovia
K Európskej 27 najbližšie pristúpia Chorvátsko. Medzi kandidátmi na prijatie do spoločenstva sú Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Island, Čierna Hora, Srbsko a Turecko.
Vstup do únie je dlhodobý a zložitý proces. Po tom, ako žiadateľská krajina splní predpoklady členstva, musí prevziať všetky právne predpisy únie. Prístupové rokovania rozdelené podľa jednotlivých oblastí, si vyžadujú dlhý čas. Počas predvstupového obdobia poskytuje Európska únia kandidátskym štátom finančnú, administratívnu a technickú pomoc.
Medzi potenciálne kandidátske krajiny sa dostali Albánsko, Bosna a Hercegovina. Krajiny uchádzajúce sa o členstvo v únii musia byť schopné prijať záväzky vyplývajúce z členstva, vrátane politických a hospodárskych cieľov, ako aj menovej únie.
