LEVICE. Niektorí však s kožou vyšli na trh a dostali sa oveľa ďalej než za hranice mesta. Ako ďalšieho z nich predstavujeme študenta Ekonomicko-správnej fakulty na Masarykovej univerzite v Brne.
Medzi Slovákmi
Ak sa vám meno Miroslav Straňovský zdá povedomé, zrejme ste už počuli o úspešnom športovcovi. Devätnásťročný Tlmačan však nie je len triatlonista. Ako absolvent levického gymnázia sa zaradil medzi Slovákov študujúcich na prestížnej českej univerzite.
„Myslím si, že vysoké školy v Českej republike sú celkovo kvalitnejšie ako na Slovensku. Ich absolventi majú neskôr na trhu práce veľkú výhodu. Zvažoval som aj Vysokú školu ekonomickú v Prahe, no v Brne mám odbor, ktorý ma zaujal viac. A okrem toho je Brno predsa len o niečo bližšie domov," vysvetľuje študent odboru financie.
Na univerzite s viac než 30-tisíc študentmi Slovákov rozhodne nie je málo. Na Lekárskej fakulte tvoria Slováci podľa údajov univerzity asi štvrtinu a spomedzi študentov Fakulty informatiky pochádza zo Slovenska takmer tretina. Veľký záujem je aj o ekonomicky, humanitne a technicky orientované odbory.
„Domáci tu berú Slovákov ako úplnú samozrejmosť. Na internáte, kde bývam, dokonca počtom prevyšujeme českých študentov. Niekedy mám pocit, že už aj recepčná sa nám začína prihovárať po slovensky," hovorí.
Bez internetu nevyštudujete
Okrem nákladov na internát, stravu a cestovanie domov prvák na Ekonomickej fakulte vysoké náklady nemá. Vysokoškolské štúdium v Českej republike je pre študentov, podobne ako na Slovensku, bezplatné. Ďalšou výhodou brnianskej univerzity je informačný systém, vďaka ktorému je priekopníkom medzi českými univerzitami.
V systéme, ktorému nijaký študent nepovie inak ako „IS", sa vybavuje takmer všetko. „V IS-e si zapisujete predmety, kontrolujete svoje hodnotenia a známky, komunikujete s učiteľmi a nájdete tu aj množstvo študijných materiálov. Keď som kamarátom zo slovenských škôl povedal, že u nás nájdete všetky sylaby na internete a zadarmo, najprv mi nechceli uveriť," vymenúva Miro všetky výhody.
Cez internet si študenti takisto platia za ubytovanie a obedy, podávajú si žiadosti o štipendiá a študijné pobyty, odovzdávajú učiteľom zadania a prihlasujú sa k diplomovým prácam. „Najprv sa mi zdal celý systém komplikovaný, ničomu som nerozumel. Neskôr som prišiel na to, že nie je komplikovaný, ale obsiahly. Vybavím pomocou neho všetko."
„Šalinou" a "rozjezdami"
Prvé dni v Brne sa toho však slovenský študent musel naučiť oveľa viac než komunikovať so školou cez počítač. Špeciálnou kapitolou je brnianska doprava. Ak vám, napríklad „šalina" nič nehovorí, rozhodne nie ste na Slovensku sami.
Presne to, čo v Bratislave volajú električka a v Prahe poznajú ako tramvaj, je v Brne „šalina". Električková sieť v Brne je najstaršia v Česku a napríklad v porovnaní s Bratislavou je celková dĺžka jej tratí podstatne dlhšia.
Ďalšou špecialitou sú takzvané „nočné rozjezdy". Sú to autobusy jazdiace počas celej noci v pravidelných hodinových alebo polhodinových intervaloch. V Brne sa nimi dostanete všade. Dôležité je iba nezabudnúť mať pri sebe pri každej jazde "šalinkartu". Električenku.
Tri pracovné dni
Vďaka informačnému systému si aj vlastný rozvrh zostavuje každý študent sám. Miro má predmety zvolené tak, že celý rozvrh má zhustený do troch dní a okrem víkendu má voľno aj v stredu a piatok. Domov preto cestuje každý druhý týždeň, niekedy dokonca častejšie.
Popri štúdiu stíha aj šport.
Ako vyzerá deň triatlonistu, keď má voľno? „Venujem sa športu, chodím behať a plávať. Učenie zatiaľ stíham s prehľadom, aj keď cez skúškové sa možno budem vyjadrovať inak," usmieva sa. Zaujímajú ho aj možnosti, ktoré ponúka škola, hoci zatiaľ nie je aktívny v žiadnom zo spolkov a klubov, ktoré na škole existujú.
„Očakávam, že tu získam základné vedomosti a zručnosti, na ktorých budem môcť neskôr stavať. Myslím si, že nijaká škola nedokáže človeka dokonale pripraviť na pracovný život, ale dúfam že tu získam ten najlepší základ," vysvetľuje študent z Tlmáč.
Jasno už má aj vo svojich plánoch po vysokej škole. Najradšej by pracoval vo finančníctve „sám pre seba", ale nepohrdol by ani miestom v banke alebo investičnom fonde. A ako neskromne dodáva, nepohrdol by ani prácou na Wall Street, v Európskej centrálnej banke či v Medzinárodnom menovom fonde.
Autor: Radovan Potočár
