NEW YORK. Po mojich cestách v USA som sa dostala na návštevu na Floridu. Počas môjho pobytu médiá začali upozorňovať na blížiace sa tornádo, z ktorého nakoniec vzišiel hurikán Sandy. Upozorňovali, aby si ľudia zabezpečili potraviny, svoje obydlia a nabili svoje mobilné telefóny. V noci 26. októbra som sa zobudila na húkanie sirén, ktoré upozorňovali obyvateľov, že sa blíži veľký vietor alebo vlny v Atlantickom oceáne. O pár minút na to vypadol elektrický prúd a v dome mojej sesternice nastala panika.
Bez svetla
Domy v USA sú postavené väčšinou z dreva. Až keď začalo veľké búchanie, zistila som, že je to sila vetra a silný dážď. Priznám sa, mala som veľký strach, čo bude. Boli sme bez elektriny, no mali sme pripravené batérie na svietenie. Ráno ešte strašne fúkalo, palmy boli povyvaľované, všade bola zničená výzdoba z Halloweenu. Kanalizácia nestíhala a voda tiekla po ceste prúdom ako rieka.
Keď ráno zapli elektriku, v televízii prezident USA hovoril, že hurikán Sandy naberá na sile a ide smerom na mestá New Orliens, New Jersey, New York city, New York a Long Island. Z nich som sa vrátila len pred pár dňami. Okolo obeda v správach vystúpil starosta mesta New York a oznámil, že sa zatvárajú všetky letiská v New Yorku a okolí. Dostala som sa do veľmi zlej situácie, lebo môj odlet z Floridy bol s prestupom v New Yorku. Dva dni som sa nevedela nikam dovolať, všetko bolo obsadené, ani na letisku v Orlande a v Miami mi nevedeli dať náhradný let domov a ani žiadne informácie, čo bude. V tom čase som dostala veľa e-mailov a esemesiek od známych a priateľov. Pýtali sa, čo je so mnou a či som v poriadku. Prežívali to so mnou na diaľku.
Letisko nereagovalo
Príkaz na evakuáciu ľudí dal prezident 26. októbra. Hurikán sa už blížil na Baltimore a Maryland. Moja situácia bola beznádejná, dostať sa domov nebolo možné. Telefóny na letisku boli stále obsadené, preto sme sa tam vybrali. Na svoje lety tam čakali tisícky ľudí.
Nevedela som, čo mám robiť. Zavolala som do levickej cestovnej agentúry, ktorá vždy vybavuje moje cesty do zahraničia. Povedala som im o mojej situácii. O pár minút som dostala e-mail, že môj let domov je oficiálne zrušený. Ani nie do jednej hodiny mi poslali ďalší mail, že idem domov cez Orlando do Dallasu v Texase, odtiaľ do Londýna a napokon do Budapešti. Odletela som 29. októbra. Prestupy na letiskách som stíhala s veľkým cvalom. Až vo chvíli, keď som sedela v Boeingu smerujúcom do Londýna som si konečne vydýchla. No nie nadlho. Keď bolo lietadlo nad New York city, začali sa veľké turbulencie a v lietadle nastala panika. Kapitán hlásil, že nás okrajovo zasiahol hurikán Sandy. Situácia bola ako z ozajstného amerického filmu v priamom prenose. Naše lietadlo muselo upraviť výšku a čakali sme na povolenie zmeniť trasu. Aby sme sa vyhli hurikánu, leteli sme oblúkom ponad Kanadu smerom do Anglicka. Do Londýna sme doleteli šťastne, rovnako do Budapešti, kde som z lietadla vystúpila 30. októbra a vystískala sa s celou rodinu.
Autor: Monika Miškovičová Savová
