.
PODLUŽANY. Uvedú do života novú knihu o histórii a súčasnosti obce Podlužany, odhalením pamätnej tabule si pripomenú 100. výročie narodenia významného podlužianskeho rodáka kňaza - misionára Pavla Bajana S.J. a v neposlednom rade je to aj dôvod na bežné stretnutie ľudí.
Po takmer ročnej práci uzrie svetlo sveta prvá kniha, ktorá bola o obci Podlužany napísaná. Podieľali sa nej mnohí obyvatelia.
Meno Pavla Bajana S.J je uvádzané v rôznych svetových encyklopédiách. Doma o ňom vieme málo. Najčastejšie ho charakterizujú ako slovenského kňaza - jezuitu, misionára, kazateľa, rozhlasového pracovníka, publicistu a veľkého vlastenca. Bol osnovateľom vysielania Rádia Vatikán v slovenskom jazyku a jeho prvým slovenským hlásateľom.
Rodák z Podlužian
O osobnosti Pavla Bajana cítim potrebu oboznámiť verejnosť aj ako jeho príbuzný. Môj starý otec Štefan Švaral a on, Pavol Bajan, boli krstní(ich rodičia boli kmotrovci).
Narodil sa v Podlužanoch 1. decembra 1912. Pri veľkom požiari v roku 1901 im zhorel dom. V roku 1914 sa odsťahovali do neďalekej roľníckej osady Disnóš (Kmeťovce), kde rodičia začali stavať dom. Ten sa, žiaľ, pred dokončením zvalil. Nový postavili na inom mieste. Neobývaný stojí v Kmeťovciach dodnes.
Do ľudovej školy chodil v Žemberovciach. Stredoškolské štúdiá začal na gymnáziu v Leviciach, do ktorého chodil denne pešo štyri hodiny. Štúdiá ukončil v Kláštore pod Znievom, kde zmaturoval s vyznamenaním.
V roku 1930 začal ako klerik v kláštore jezuitov v Trnave a svoj dvojročný noviciát zakončil v Ružomberku. Odtiaľ odišiel na filozofické štúdiá do Krakova v Poľsku. Po návrate bol prefektom v jezuitskom internáte v Košiciach a prednášal na tamojšom premoštrátskom gymnáziu.
Keď Košice po Viedenskej arbitráži boli začlenené do Maďarska, odsťahoval sa do Bratislavy. Tu na Slovenskej univerzite študoval dejepis a zemepis. Po trojročnom štúdiu už ako tridsiatnik odišiel do Banskej Bystrice, kde študoval vojnovú teológiu. Neskôr v teologických štúdiách pokračoval v Bratislave a dokončil ich v Ružomberku, kde ho v júni 1946 biskup Vojtaššák vysvätil za kňaza. V Ružomberku počas štúdií mnohokrát miništroval Andrejovi Hlinkovi.
V službách cirkvi
Po vysviacke ho predstavení poslali na štúdiá do Anglicka a Írska. Po ich ukončení v roku 1948 sa nevrátil na Slovensko, ale bol poverený podieľať sa na československom vysielaní Vatikánskeho rozhlasu a súčasne študovať cirkevné dejiny na Gregoriánskj univerzite v Ríme.
Počas pôsobenia vo Vatikánskom rozhlase Pavol Bajan ako vlastenec ťažko znášal tendenčné a nevyvážené československé vysielanie tohto rádia. Po dvoch rokoch presviedčania vysokých cirkevných predstaviteľov jeho úsilie slávilo úspech - Vatikán zariadil samostatné slovenské vysielanie, ktorého prvým hlásateľom bol práve Pavol Bajan.
Už v tom čase veľa písal a publikoval. Svoje rozhlasové príspevky posielal do USA, kde ich uverejňovali v krajanských Slovenských novinách. V roku 1950 predstavení vyslali Pavla Bajana vykonávať misijnú prácu medzi americkými Slovákmi. Usadil sa v Clevelande a absolvoval misijné cesty po americkom kontinente. Svojou publikačnou činnosťou v americkej tlači sa stal známym hlavne medzi našimi krajanmi a získal si veľa dobrodincov pre pastoračnú činnosť.
Na vlastnú žiadosť odišiel do ťažkých misií v Afrike. V roku 1953 mal rozlúčku v Kostole sv. Jána Nepomuckého v New Yorku, odkiaľ loďou odplával do Južnej Afriky. V ceste pokračoval na sever do terajšej Zambie.
Život v Afrike opisoval v pútavých príspevkoch. Svoje bohaté kontakty na dobrodincov v USA a Kanade využil pre intenzívnu misijnú činnosť na čiernom kontinente. S ich prispením okrem iného postavil dva kostoly, misijný dom, školu, domov pre siroty, kúpil automobily. Na svojej misijnej stanici duchovne spravoval kostol, školu a nemocnicu.
V kláštore
Dvadsaťpäťročná misijná činnosť v ťažkých afrických podmienkach sa prejavila aj na jeho zdravotnom stave. Trpel na cukrovku, ochorel na maláriu, mával časté zápaly uší. V roku 1970 sa s podlomeným zdravím uchýlil ako kaplán do kláštora sestier Dobrého pastiera v Pretórii v Južnej Afrike. Dňa 10. augusta 1978 dotĺklo jeho obetavé srdce.
Pavol Bajan pochádzal z jednoduchej dedinskej rodiny, v ktorej bolo šesť detí. Z nich odišli do duchovnej služby štyria. Jeho mladší brat Štefan, ktorý bol kňazom - jezuitom, bol misionárom vo Venezuele a v Kanade. Umrel v Ivánke pri Bratislave v roku 2004. Dve sestry Anna - Kamila a Helena - Zacharia boli mníšky - vincentky.
Život Pavla Bajana nebol dlhý, ale zato bol bohatý a plný obety za cirkev a národ. Aj preto si zaslúži pamätnú tabuľu, ktorú mu na podlužianskom kostole odhalia 1. decembra.
