Úspešných študentov je v Leviciach dosť. Mnohí sú nadaní v športe, ďalší vynikajú v informatike, chémii alebo jazykoch. Časť z nich sa dostala do zahraničia.
HOKOVCE. V rámci programu Erasmus sa na zahraničnú univerzitu dostala aj Judita Psotová. Na UKF v Nitre študuje sociálnu prácu, ktorej úroveň môže porovnať v cudzine.
Vo Švajčiarsku
„Chcela som získať zahraničné vedomosti a skúsenosti v mojom odbore. Tak som sa rozhodla pre Erasmus, o ktorom som sa dopočula od starších spolužiakov,“ hovorí Judita. Podľa nej je sociálna sféra vo Švajčiarsku na vysokej úrovni a ako budúca sociálna pracovníčka sa tu má čo učiť. „Mávame tzv. hosťujúce prednášky, kde nám prídu prednášať profesori z iných krajín. Môžeme si tak porovnať sociálnu situáciu v iných krajinách.“
Okrem nemčiny si zdokonalila aj v angličtine
Judita si zo všetkého najviac pochvaľuje interakciu medzi profesormi a žiakmi. „Neprekáža im, ak ich po prednáške zdržíte aj o pol hodinu dlhšie, pretože sa zaujímate o problematiku. Veľmi radi sa o nej s vami porozprávajú a ochotne ju vysvetlia,“ hovorí. Za najväčšiu výhodu považuje vytlačené prezentácie, ktoré im po každej prednáške poskytujú. Študenti sa tak môžu sústrediť na výklad a pre vlastnú potrebu si poznámkovať. „Na hodinách sa veľa diskutuje a problém sa rieši, odborne hodnotí. Mnohí tu už počas štúdia pracujú v sociálnej sfére.“
Zürišské jazero.
„Za tie týždne som si zvykla aj na švajčiarsku nemčinu, ktorá je od tej, čo nás učia, úplne iná. Mám však veľa ochotných profesorov a spolužiakov, ktorí mi radi pomôžu,“ opisuje. Keďže získala nových priateľov zo Zambie, Malajzie, Singapuru či Španielska, okrem nemčiny sa zlepšila aj v angličtine.
Čajka jej takmer ukradla fotoaparát
Štúdium a prípravu na ďalšie hodiny berie zodpovedne, a tak nemá veľa času nazvyš. Tému si na ďalšiu prednášku musia vopred naštudovať, priemerne je to 20 až 40 strán.
Keď si voľný čas nájde, spoznáva kultúru a prírodu Švajčiarska. Vďaka tomu tu zažila aj vtipné okamihy. „Na výlete v Luzerne som fotila Alpy a labute v jazere. Vtom sa na mňa vrhli čajky a jedna mi vletela priamo do foťáka. Tak som strachom zvrieskla, že sa na mne začali ostatní smiať,“ približuje príhodu.
Jedno z najkrajších miest Švajčiarska - Luzern.
„Zdravý strach nás posúva dopredu“
Bez rodiny a priateľov v cudzej krajine mala Judita chuť neraz zutekať. Rozhodla sa však, že keď sa dostala až sem, zotrvá. Teraz ju od odchodu späť na Slovensko delí iba pár dní a tvrdí, že ju to posunulo. „Priala by som takúto skúsenosť každému, kto má guráž a ovláda cudzí jazyk,“ dodáva študentka sociálnej práce.
Autor: Monika Bodzsárová