LEVICE. V meste a jeho častiach rastie približne 760 pagaštanov konských. Tie je potrebné každoročne ošetriť dvakrát. Prvý postrek aplikovala firma minulý týždeň.
Ak by dreviny chemicky neošetrili, listy, ktoré rozožierajú húsenice, by zhnedli a predčasne opadli. Húsenice sa liahnu z vajíčok, ktoré aj viackrát za rok kladú drobné zlato-žlté motýle.
Napriek tomu, že ploskáčik pagaštanový je škodca, ktorý je prelietavý a ľahko sa šíri, podľa Svätopluka Čepeláka z Obvodného úradu životného prostredia v Nitre nie je prevencia celoplošná. „Všetko je na samosprávach, ako to poriešia,“ hovorí.
Na Slovensku je asi 25-tisíc stromov pagaštanov konských. Podľa slov Miloslava Mandráka, majiteľa firmy, u ktorej si chemickú ochranu stromov objednáva asi 30 zákazníkov z radov samospráv, len asi jedna štvrtina z týchto stromov je ošetrovaná. Škodca sa môže šíriť vetrom do vzdialenosti až štyri kilometre, ale napríklad aj autom, ktoré pod napadnutým stromom parkuje.
Postreky opakujú
Ploskáčik pagaštanový sa v Európe zásadnejšie rozšíril po roku 1985, keď bol jeho výskyt prvýkrát zistený v Macedónsku. V našich klimatických podmienkach máva tento škodca počas roka viac generácií. „Vyvíja sa v troch etapách, posledná etapa je najslabšia, preto bojujeme proti tým dvom silným,“ vysvetľuje Mária Parráková, referentka pre verejnú zeleň mestského úradu májovú aplikáciu postreku. V Leviciach sa najviac týchto stromov nachádza v cintoríne, kde ich rastie až 360 kusov. Minulý týždeň tam firma, s ktorou mesto spolupracuje už 15 rokov, zabezpečovala ochranu insekticídmi. Pokračovala aj v iných častiach mesta. O prácach informoval ľudí mestský rozhlas.
Na jeden strom podľa slov Miloslava Mandráka jednorazovo aplikujú 40 až 70 litrov roztoku v závislosti od jeho veľkosti. Druhé ošetrovanie drevín budú robiť na prelome júna a júla, keď bude aktívna druhá generácia týchto škodcov.
„V Leviciach sú jedny z najkrajších pagaštanov na Slovensku a aj najpočetnejšie. V Naháči pri Trnave majú cez 800 stromov, obec ale nemá peniaze na ich ošetrovanie,“ hovorí.
Bez ošetrenia by vyhynuli
Podľa M. Parrákovej ošetrujú aj stromy v intraviláne mesta a v mestských častiach Malý Kiar a Kalinčiakovo, bez ohľadu na vlastnícke vzťahy drevín druhu pagaštan konský.
„Postreky sú každoročne schvaľované Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v zmysle príslušnej legislatívy,“ pripomína.
Mesto zabezpečuje ochranu od roku 1999, teda 15. sezónu. „Keby sa prestalo chemicky ošetrovať, tak u drevín pagaštana konského dôjde k oslabeniu dreva následkom skorého opadania lístia, pretože by neprebiehala fotosyntéza. To by zapríčinilo vymrznutie jedinca aj v miernej zime,“ opisuje možné následky.
Každoročne na ošetrenie 760 jedincov mesto vynaloží približne 18-tisíc eur.
