Naštartoval ho polmaratón v Bratislave
Pokiaľ chodil do školy v Leviciach, hrával hokej a neskôr i futbal. Behanie je však podľa jeho slov úplne iné.
„Nebojujete proti niekomu druhému, ale bojujete sám nad sebou a to je pre mňa oveľa väčšia výzva. Nie je to však len o samotnom behaní, ale predovšetkým o akejsi sebareflexii a sebapoznávaní. Beh sa stal pre mňa vášňou, nedokážem si už bez neho predstaviť môj týždeň,“ rozpráva 24-ročný mladík, ktorý si beh predovšetkým užíva naplno a postupne sa stáva súčasťou jeho životného štýlu.
Futbal sa postupne vytrácal z jeho života, a tak s otcom, všestranným športovcom, začal navštevovať menšie bežecké preteky.
„Vtedy som si ešte ani plne neuvedomoval silu behania,” zamýšľa sa Ivan, ktorý v roku 2009 odbehol svoj prvý polmaratón v Bratislave a od vtedy sa láska k behu nedala zastaviť.
Beh je aj o psychickej odolnosti
Fyzická pripravenosť na maratón v Ivanovom prípade nespočívala len v šiestich mesiacoch, počas ktorých si stanovil pravidelný a tvrdý tréning.
„Odzrkadľuje sa v tom celý váš život. Aké vážne zranenia ste doteraz mali, akú životosprávu máte, aké máte vzťahy s rodinou a priateľmi, aké hodnoty u vás v živote prevažujú. Fyzická príprava je len jedna stránka behania, no samozrejme veľmi dôležitá,“ uvedomuje si I. Pribičko, ktorý tiež pripomína, že veľmi záleží na psychickej pohode človeka a či je dostatočne mentálne pripravený odbehnúť daný pretek.
Nikdy pred tým o maratóne neuvažoval
Behanie vníma ako sebaprekonávanie a posúvanie svojich vlastných hraníc vpred.
„Nikdy som ani len neuvažoval nad tým, že by som dokázal odbehnúť také množstvo kilometrov naraz. Podobné súťaže sú aj odkazom pre ostatných, že v živote je možné všetko, nielen čo sa týka behania. Maratón nebol a nie je len o mne. Je to hlavne o úžasnom duchu na podujatí medzi bežcami a tiež o mojej rodine a priateľoch,“ vyznáva sa zo svojich dojmov Levičan, ktorému rezonujú v pamäti slová českého, niekoľkonásobného medailistu E. Zátopka:
„Pokiaľ chcete vyhrať preteky, zabehnite míľu. Pokiaľ však chcete zažiť život, zabehnite maratón.”
Kritický úsek zvládol
Nejeden maratónec vie, že najväčšia kríza prichádzala okolo 33 až 34 kilometra. Niečo podobné očakával aj Ivan.
„Ľudia v kodanských uliciach boli skutočne famózni. Povzbudzovali nás na každom rohu a dodávalo nám to veľa energie. Vedel som, že do tohto kritického úseku by som to mal potiahnuť bez väčších problémov. Potom som už len čakal ako sa s ním osobne popasujem,“ približuje z preteku ambiciózny študent.
Hoci Ivana celý maratón sprevádzal dážď, do cieľa dobehol s vynikajúcim časom 3:03:46.
