Článok pokračuje pod video reklamou
Na vysokú školu v šestnástich
S angličtinou začala už v štvrtom ročníku na základnej škole v Sovietskom zväze. V štúdiu jazykov pokračovala ďalej. Vďaka školskému systému, ktorý Ukrajincom umožňuje získať základné i stredoškolské vzdelanie po iba desaťročnej dochádzke, začala už v šestnástich rokoch študovať na vysokej škole cudzích jazykov v Donecku. Neskôr si našla miesto na technickej univerzite a v miliónovom veľkomeste zostala angličtinu učiť. A práve tam sa začal aj Natáliin „slovenský príbeh".
„Bolo to 28. júna, keď sme mali na Ukrajine voľno vďaka Dňu ústavy. V jednej doneckej kaviarni sme sa zoznámili so Slovákmi, ktorí zas oslavovali sviatok Petra a Pavla. Medzi nimi bol aj môj budúci manžel," vysvetľuje Natália. Slovenskí pracovníci sa v oblasti podieľali na montáži kotlov asi dva roky.
Občianstvo získala po piatich rokoch
Na Slovensko sa prvý raz dostala až po zoznámení s budúcim manželom. „Na Slovensku a ani v Československu som nikdy predtým nebola. Pamätám si však, že keď sme sa v škole učili o bratských socialistických krajinách, názov Čechoslavakia (Československo) sa mi veľmi páčil, bol zvláštny. Moja mama sa do Čiech na niekoľko dní dostala a vrátila sa unesená. Začalo ma to k vám lákať," pokračuje.
Definitívne sa na Slovensku usadila po svadbe v roku 2004. Miesta na vysokej škole sa musela vzdať a z univerzity prešla učiť angličtinu do základnej školy v Leviciach. Ani slovenský manžel, pracovné miesto a zdokonaľovanie v jazyku však Natálii hneď nezabezpečili slovenské občianstvo. To mohla ukrajinská učiteľka získať až po odžití piatich rokov vo svojom novom domove.
Levice sú národnostne pestrejšie
A ako sa dnes pozerá slovenská občianka na svoj nový domov? Rozdiely nachádza všade, aj v ľuďoch. Slováci sa podľa Natálie na rozdiel od Ukrajincov správajú o čosi tichšie, pokojnejšie. Naši východní susedia vystupujú, naopak, živelnejšie a oveľa ľahšie sa rozčúlia. S Ukrajincami nás však podľa nej spája príbuzný jazyk a veľmi podobná mentalita. „Z toho spoločného je zaujímavé, napríklad, aj záhradkárčenie. Podobne ako tu aj na Ukrajine má veľa ľudí svoje víkendové chaty - dače, záhrady i domáce zvieratá," hovorí Natália.
Odlišne hodnotí vzťah Slovákov k alkoholu. Na Slovensku sa podľa nej vypije viac piva aj vína, no tvrdého alkoholu sa u nás skonzumuje oveľa menej. Na Ukrajine je populárnou najmä domáca pálenka „samogonka". Základom na jej výrobu je ovocie - jablká, hrušky, slivky, no poslúžiť údajne môže i kombinácia lekváru a droždia.
S ďalšími rozdielnosťami sa Natália stretla v práci. „Keď som bola sama žiačkou na základnej škole," hovorí, „v triede sme boli iba Ukrajinci. Tu v Leviciach je to iné, pestrejšie. Ako učiteľka pracujem na škole so slovenskými, maďarskými aj rómskymi žiakmi." Po rokoch strávených na základnej škole dnes Natália angličtinu učí na strednej a popoludní sa výučbe venuje aj v jazykovej škole.
Vianoce oslavuje dvakrát
Popri práci vyťažená učiteľka rada cestuje. „Východná Ukrajina, odkiaľ pochádzam, je samá rovina. Medzi slovenskými kopcami sa preto niekedy cítim trochu stiesnene, no máte nádhernú prírodu. Páčilo sa mi napríklad v Tatrách, najmä na Štrbskom, Skalnatom a Popradskom plese," spomína.
Cestu za rodinou na Ukrajine Natália absolvuje väčšinou raz alebo dvakrát do roka, niekedy autobusom, inokedy letecky. V niektorých prípadoch pritom cesta za schengenskú hranicu pre Natáliu znamená i 32 hodín na sedadle autobusu.
Aj dlhá a úmorná cesta však môže mať svoje výhody. „Vďaka rozdielu v kalendároch," hovorí, „sa mi už raz podarilo oslavovať jedny Vianoce dvakrát. Po sviatkoch na Slovensku som vycestovala na Ukrajinu a podľa juliánskeho kalendára oslávila pravoslávne Vianoce aj tam."
