JESENSKÉ. Okrem neskorobarokovej sochy sv. Jána Nepomuckého z roku 1783 tu stojí i neogotický rímskokatolícky Kostol sv. Václava, ako výsledok obetavosti predkov miestneho obyvateľstva, ktorí sa ako kolonisti v Šetétkúte (dobový názov obce Jesenské) usadili na základe zákonov v rámci I. pozemkovej reformy. Tak sa sem v roku 1922 dostali kolonisti zo severného Slovenska z obcí Veľký Bobrovec, Huty, Priechod, Trstené, Trubín, ale i neďalekých Úľan nad Žitavou. Štát sa všetkými možnými prostriedkami snažil podporiť kolónie a ich kultúrny, vzdelanostný a zdravotný rast, ako aj výstavbu kultúrnych domov, škôl, kostolov, a odstrániť izolovanosť od okolitého sveta.
Začali stavať
Pretože jesenskí katolíci nemali vlastný kostol, boli nútení na sväté omše dochádzať do matkocirkvi v Beši. Iniciátorom myšlienky výstavby kostola bol miestny cirkevný výbor. S odobrením cirkevnej vrchnosti v Trnave v roku 1935 realizáciu stavby zverili do rúk novozámockej firmy Jiránek a spol., ktorá vypracovala i projektovú dokumentáciu. Ešte pred samotnou výstavbou v roku 1934 si dali veriaci do budúceho kostola odliať zvon zasvätený Sedembolestnej Panne Márii a umiestnili ho do provizórnej drevenej zvonice.
Kostol začali stavať z milodarov miestnych veriacich a ich príbuzných v zahraničí, z darov krajanov, cirkevnej dane a podpory úradov. Stavebné práce sa rozbehli nádejne a už na jeseň 1936 boli na kostole vytiahnuté múry a postavený krov, ale nepredvídateľné výdavky zapríčinili vyčerpanie finančných prostriedkov a stagnáciu stavby. Vďaka štedrým dobrodincom sa ešte na jar 1938 podarilo osadiť päť vitrážových okien z dielne známeho majstra Jana Říhu z Brna. Napriek snahe a mnohým obetiam sa obyvateľom nepodarilo zabezpečiť taký obnos peňazí, aby stavbu kostola v roku 1938 mohli úplne dokončiť a zariadiť ho.
Sľubný vývoj Jesenského, ale i kostola narušila 2. novembra 1938 Viedenská arbitráž. Väčšina obyvateľov Jesenského musela opustiť svoje domovy a vrátiť sa na Slovensko. Jesenské, premenované na Setétkút, sa z územnosprávneho hľadiska stalo súčasťou Spojenej tekovsko-hontianskej župy. Z cirkevného hľadiska obec naďalej ostala filiálkou farnosti v Beši a znovu sa stala súčasťou ostrihomského arcibiskupstva.
Kúpili oltár aj lavice
Neposvätený kostol bez akéhokoľvek vnútorného zariadenia sa snažili dokončiť noví obyvatelia Jesenského, ale bez väčších úspechov. Až v roku 1943 sa podarilo z financií utŕžených z predaja dreva z obecného lesa zakúpiť malý hlavný oltár vyrobený zo zlatého onyxu, ktorého autorkou bola levická výtvarníčka Ica Tabyová. V tom istom období bola zakúpená i šestica kostolných lavíc. Takto zariadený kostol spĺňal podmienku, aby mohol byť riadne konsekrovaný a odovzdaný do užívania veriacich. Chýbajúce konsekračné kríže na stenách kostola naznačujú, že kostol nebol konsekrovaný, ale len požehnaný. Z poverenia cirkevnej vrchnosti na sviatok Krista Kráľa 31. októbra 1943 kostol požehnal apoštolský protonotár Koloman Jeszenszky, ostrihomský kanonik.
Už takmer na konci druhej svetovej vojny, počas prechodu frontu, boli vážne poškodené veža i strecha kostola. Po skončení vojny sa do obce vrátili obyvatelia, ktorí ju museli opustiť na jeseň 1938. Z vďačnosti za šťastný návrat horlivý farník Matej Matlon venoval kostolu oltár Panny Márie Lurdskej. Postupne ku skromnému zariadeniu kostola pribudli sochy a obrazy svätých, harmónium, zástavy a lavice.
Jediný na Slovensku
V roku 1993 na náklady obce Jesenské zrealizovala firma Brodek a spol. elektrifikáciu zvona v kostolnej veži. Pretože v kostole nebola umiestnená žiadna podobizeň patróna, v roku 2010 zo zbierok veriaci zakúpili hodnotný nástenný obraz zobrazujúci sv. Václava od maliara Aloisa Hanša.
Okrem samotnej histórie kostola je zaujímavý i výber jeho patrocínia, čiže zasvätenie konkrétnemu svätcovi. Pôvodný obyvatelia zamýšľali kostol zasvätiť sv. Jánovi Boscovi, ale už vyššie spomenutá zmena politickej situácie počas vojnových rokov znemožnila plánovanú posviacku uskutočniť. Kostol bol požehnaný v roku 1943 a jeho patrónom sa stal Kristus Kráľ. Pôvodní obyvatelia sa po návrate v roku 1945 s týmto patrocíniom nevedeli stotožniť, a preto sa rozhodli kostol zasvätiť „vlastnému“ patrónovi. Z pre nás nepochopiteľných dôvodov sa veriaci nepriklonili k sv. Jánovi Boscovi, ale sa rozhodli pre sv. Václava. Prvá písomná zmienka o zasvätení sv. Václavovi pochádza z roku 1948. Od tej doby je kostol v Jesenskom jediným kostolom na Slovensku zasväteným tomuto svätcovi.
