V Keni bola učiteľka z Levíc už druhý raz. Kenských učiteľov a ich žiakov spolu so svojou kolegyňou učila, ako sa pustiť do podnikania.
LEVICE. Daniela Skladanová z levickej obchodnej akadémie sa dlhé roky so svojimi žiakmi venuje zakladaniu študentských firiem, na ktorých sa učia podnikať. Svoje poznatky preniesla tisícky kilometrov od Slovenska – do africkej Kene.
Po vlaňajšej návšteve piatich škôl sa tam vrátila tento rok spolu s kolegyňou Zuzanou Mészárošovou a ďalšími členmi slovenskej delegácie. Projekt zabezpečila Nadácia Pontis.
S kenskými študentmi v Mwambiti.
Cvičné firmy v Keni
„Vlani sme učili kenských učiteľov projektovému vyučovaniu, pretože tradičným spôsobom vedú žiakov len k vedomostiam, nie zručnostiam,“ hovorí zo skúseností dlhoročná pedagogička.
Keď pred rokom v novembri navštívili levickú školu kenskí učitelia, vyskúšali si simuláciu chodu reálnej firmy s tým, že v nej mohli robiť chyby.
Po návrate domov si do júna v každej z piatich kenských škôl založili minimálne jednu študentskú cvičnú firmu. Zamerané boli na cestovný ruch, využívanie surovín, vlastných zdrojov, ako je hlina, textilné vlákno sisal, ktoré sa získava z listov agávy či bavlnená látka. Založili aj cvičnú banku, kde sa na spolužiakoch a svojich rodičoch učia poskytovať jej služby.
„Túto cvičnú firmu prezentovali aj v miestnej pobočky banky, ktorá sa rozhodla ich finančne podporiť,“ približuje prvé úspechy levická učiteľka. Naučili sa aj, ako fiktívne firmy prezentovať, a to aj vďaka technike, ktorú získali cez projekty zo Slovenska – počítačom, vizualizéru, interaktívnej tabuli, fotoaparátu.
„Bola som pozitívne prekvapená schopnosťou samostatnej a sebavedomej prezentácie študentov, čo svedčí o tom, že chápu súvislosti a podstatu podnikania a jeho prínos pre nich samých a tiež pre spoločnosť. Ich prezentácie boli sebavedomé, presvedčivé a vôbec by som nepovedala, že vo svojich študentských firmách pracovali len pár týždňov,“ zhodnotila druhá z levických učiteliek Zuzana Mészárošová.
Tento rok si pre kenských učiteľov a ich žiakov vymysleli súťaž v tvorbe prezentácie v Power Point-e so zameraním na bezpečný internet. Napokon odmenili najlepších piatich z troch škôl.
Podľa Daniely Skladanovej je už schválený tretí projekt pre ďalších päť kenských škôl.
Daniela Skladanová (vľavo) a Zuzana Mészárošová s Keňanmi.
Klobúk priamo z palmy
Počas svojho pobytu ich ubytovali na odľahlom mieste Kiwanjani, kde sa začína rozvíjať cestovný ruch. Od Mombasy je vzdialené dve a pol hodiny. „Bývali sme v štyroch domčekoch na koloch, v strede bolo spoločenské miesto,“ opisuje exotické podmienky.
Netradičná bola aj strava. „Keňania často konzumujú kravské a kozie mäso. Vyskúšali sme aj ugali, čo je krupicová kaša bez chuti. Robia sa z nej hrudky podobné syru, ktoré sa krájajú ako príloha na zasýtenie k mäsu a ryži. Jedlo sa je rukami,“ približuje Skladaná.
Kurióznym bol aj banánový paprikáš: „Najskôr sme si mysleli, že to sú sladké zemiaky, ale boli to zelené banány. Jedlo bolo chutné.“
Aj do týchto končín doľahla západná kultúra. Podľa levickej učiteľky domáci obľubujú hranolky a kúpiť si môžu napríklad aj topánky od Baťu.
„Keňania však najčastejšie nosia šľapky, sandále a lacné žabky,“ dopĺňa. K tradičným šťavám a limonádam pribudla Coca-Cola či pivo Plzeň, ktoré sa tam aj vyrába. „Alkohol neponúkajú, je drahý. Ochutnali sme kenské víno, ktoré je husté a ťažké.“
V obchodíkoch predávajú drobnosti z dreva či sisalové košíky. „Vlani som si tam kúpila klobúk vyrobený z čerstvých palmových listov. Kým som prišla domov, vyschol.“
V Keni navštívili aj safari.
Chatrče kontra činžiaky
Na vidieku žijú Keňania v chatrčiach. Matky mnohopočetných rodín sa starajú o vodu a stravu, otcovia robia.
Pozvanie na návštevu domov prijali od manažéra, ktorý býva so svojou rodinou na sídlisku. „Bolo oplotené a dnu sa dostali len pozvané návštevy. V poschodových činžiakoch býva stredná vrstva. Boli sme aj v dvoch učiteľských bytoch. Majú skromné príbytky, ale boli veľmi pohostinní. Jedna rodina má tri deti a najmladší sa volá Jakub podľa slovenského projektového manažéra,“ hovorí s úsmevom.
Školy, ktoré tento rok v lete navštívili, boli ďaleko od civilizácie - na vidieku v oblasti Voi, čo je okresné mestečko medzi Mombasou a hlavným mestom Nairobi. Ľudia sa väčšinou venujú poľnohospodárstvu, pestujú ovocie a zeleninu, ako sú paradajky, cibuľa, fazuľa či bôby, ktoré predávajú popri cestách. Keňa je vývozcom kávy.
Kenskí študenti pracujú s technikou, ktorú dostali zo Slovenska.
Maturita znamená dobrú prácu
Žiaci bývajú na internáte. Šesť dní chodia do školy, každý deň od šiestej ráno, keď vyjde slnko, až do večera. „Voľný čas trávia v krúžkoch a od minulého roka zriadených kluboch zameraných na počítače, ich využívanie vo vyučovaní a aj pre reálny život,“ približuje tamojší školský systém.
Do súkromných stredných škôl, ktoré s kolegyňou Skladanová navštívila, chodili zväčša deti zo sociálne slabších rodín. Napriek tomu ich rodičia platili školné a uniformy pre deti. Vybavenie majú skromné – zošitov aj pier je málo, žiaci väčšinou počúvajú a učivo si musia zapamätať.
„Povinná je základná škola. Na stredné školy posielajú najstaršie dieťa z rodiny,“ pokračuje. Mať strednú školu a maturitu v Keni veľa znamená. Je to cesta, ako sa dostať k slušnej práci a finančne tak pomáhať svojim rodičom a súrodencom.
Zo základnej na strednú školu ide len 40 percent detí a len štyri percentá pokračujú na vysokej škole.
Keďže Keňa je bývalou britskou kolóniou, dorozumieť sa dá angličtinou, ktorú sa deti učia od prvého ročníka. Najčastejšie ale počuť svahilčinu.
Typická trieda v Kajire.
Dievčatá sa tešili darčekom zo Slovenska.
Na výrobu tašiek využívajú dostupné prírodné materiály.
