RYBNÍK. Ľudia v staršej dobe bronzovej na Slovensku prinášali ako obetu namiesto živých zvierat sošky zvierat (plastiky) zhotovené z hliny, ktorým oblamovali uši, rohy a končatiny - a to priamo vo svojich obydliach. Vyplýva to z unikátneho nálezu európskeho významu, ktorý sa podaril počas výskumu špičkového tímu archeológov pod vedením profesora Jozefa Bátoru z Univerzity Komenského v Bratislave.
V každom z obydlí zo staršej doby bronzovej (1700 – 1500 rokov pred n. l.) na starovekom sídlisku Rybník, nad riekou Hron, sa nachádzala minimálne jedna zvieracia plastika, zistil tím slovenských vedcov. Unikátnosťou je prítomnosť obetných sošiek priamo v obydliach, keďže doteraz sa na Slovensku a aj v strednej Európe našli podobné sošky iba mimo obydlí, v kultúrnych vrstvách. Nálezy svedčia o tom, že obetovanie oblámaním, resp. rozlámaním sošiek prebiehalo priamo v obydliach.
Obetovali sošky, nie živé zvery
Zaujímavosťou je, že predmetom obety sú sošky, a nie živé zvieratá. Dôvodom obety bolo úsilie a životná nutnosť rozmnožiť stádo domácich zvierat a zároveň pud sebazáchovy, ktorý bránil siahnuť na živé zvieratá, ktoré boli cenným majetkom. V prípade plastík divožijúcich zvierat mohlo ísť o rituál spojený s prípravou na úspešný lov.
„Všetky plastiky boli zrejme pri rituáli symbolického obetovania zámerne oblámané, resp. rozlámané. Terénne pozorovania poukazujú na to, že sa to najčastejšie dialo priamo v obydlí miestneho šamana, kde sa v neveľkej vzdialenosti od seba našli viaceré k sebe sa hodiace časti plastík. Avšak zrejme rituály obety prebiehali aj v obydliach bežných ľudí,“ hovorí profesor Bátora o výsledkoch svojho výskumu. Počas posledných štyroch rokov sa ho zúčastňujú aj študenti archeológie z Filozofickej fakulty UK, ktorí tu absolvujú povinnú terénnu prax.
Zapájajú študentov archeológie
Spomedzi týchto obydlí sa vynímajú dve, v ktorých sa našlo päť, resp. osem plastík. Ide prevažne o miniatúry domácich zvierat, ako je hovädzí dobytok, ošípané, ovce, ale i divožijúcich zvierat, napríklad diviaka. Jedna z plastík má na bokoch tela hustým ryhovaním zvýraznenú srsť. S najväčšou pravdepodobnosťou zobrazuje dlhosrstý dobytok východného typu.
„Som rád, že na unikátnom objasnení života našich predkov sa podieľajú nielen naši archeológovia, ale i študenti, ktorí majú jedinečnú príležitosť byť priamo v teréne pri zdroji poznania,“ hovorí rektor Univerzity Komenského Karol Mičieta.
Sídlisko v Rybníku vzhľadom na strategickú polohu v tzv. Slovenskej bráne malo úlohu strážnu a kontrolnú. Úlohou jeho obyvateľov bolo sledovať pohyb prospektorských skupín. Ich členovia prechádzali týmto územím za ložiskami farebných kovov, ako meď, zlato, striebro, ktoré sa nachádzali v stredoslovenských vulkanických pohoriach. Tím archeológov Univerzity Komenského spolupracoval na výskume s Archeologickým ústavom SAV.
