Piatok, 7. máj, 2021 | Meniny má MonikaKrížovkyKrížovky

Dni v závere roka ovplyvňovali na vidieku povery a čary

Muži vyrábali pred Vianocami stolček, z ktorého na polnočnej omši videli strigy. Dievky z nášho regiónu zas varili halušky, do ktorých schovali lístočky s menami svojho nastávajúceho.

Sánkovačka v Čankove.Sánkovačka v Čankove. (Zdroj: Archív (TM))

LEVICE. Život na dedine bol v minulosti plný mágie. Hlavne dlhé zimné večery boli ako stvorené na jej uplatňovanie. Ľudia verili, že povery ovplyvnia ich pracovný aj rodinný život v nadchádzajúcom roku. Teda, aká bude úroda, či a za koho sa dievka vydá, kto umrie.

Niektoré zvyky viažuce sa k záveru roka zaznamenali do monografií Pukanca, Rybníka a Demandíc. Z nich sa po rokoch dozvedáme, čo všetko v predvianočnom čase dedinčania v našom regióne podstúpili, aby sa mali minimálne rovnako, keď nie lepšie, ako v dovtedy.

Skryť Vypnúť reklamu

Sviatočné dni, ako ich poznáme dnes, určil pápež Gregor VIII. v rámci jeho kalendárnej reformy v roku 1582. Kým nový rok sa dovtedy začínal buď 1. marca, 25. decembra či na veľkonočné sviatky, od jeho reformy je Nový rok stanovený na 1. januára. „Tradičné zvyky vykonávali naši predkovia počas roka nielen kvôli tomu, aby si vyplnili voľné chvíle, ale hlavne aby si zabezpečili prosperitu hospodárstva a vlastného zdravia,“ približuje minulosť Zuzana Ivanická, etnografka Tekovského múzea. Tieto zvyky boli prepojené aj so sviatkami prikázanými cirkvou.

Priadky

Nástup zimy na dedinách znamenal, že sa život preniesol pod strechu domu. Práce na poli ľudia vymenili za opravovanie náradie, páranie peria, tkanie, šitie, zakáľačky, počas ktorých sa mohli stretávať.

Skryť Vypnúť reklamu

gulovacka_res.jpg

Práce sa preniesli pod strechu, zábava zase na dvor. FOTO: Archív (TM)

Priadky boli jednou z najobľúbenejších činností počas zimných večerov najmä pre dievčatá. Priadlo sa od šiestej do ôsmej večer. Potom prišli mládenci, hrali hry, rozprávali sa strašidelné príbehy. „Priasť sa nemalo vo štvrtok, lebo by im v čase letných prác hnisali prsty,“ približuje etnografka poveru.

Stridžie dni

Po Kataríne 25. novembra sa začalo adventné pôstne obdobie, v ktorom sa prísne zakazoval tanec, spev a zábava. Úkony a čary na Svätého Ondreja (30. novembra) a Barboru (4. decembra) mali zabezpečiť dobrú úrodu. Svätý Ondrej sa ale spájal najmä s ľúbostnou mágiou. V podvečer Svätého Mikuláša chodieval po domoch Mikuláš s vysokou papierovou čiapkou na hlave a palicou v ruke. Spolu s anjelom a čertom obdarovávali deti.

Skryť Vypnúť reklamu

Na deň Lucie vyvrcholila činnosť zlých síl. Zakázané preto boli ženské práce a ženy mali zakázané akékoľvek návštevy svojich príbuzných aj známych. Mužské návštevy boli naopak vítané. V podvečer navštevovali domácnosti Lucie – ženy zahalené v bielych plachtách s husím krídlom v rukách, ktorým vymetali kúty.

V našom regióne sa tradoval zvyk vyrobiť tzv. Luciin stolček

„Od Lucie do Vianoc vyrábali muži stolček z dreva bez železných klincov. Každý deň museli na ňom niečo spraviť, aby bol na Vianoce hotový. Keď sa naň posadili alebo postavili na polnočnej omši, videli strigy z obce,“ opisuje etnografka povery z Rybníka a Pukanca. Keďže od Lucie do Vianoc ostávalo 12 dní, dievčatá si v 12-cípej hviezde hľadali svojho nastávajúceho. V každom rožku bolo ukryté iné meno. Nachádzali ho aj vo variacich sa haluškách, kde bolo napísané na ukrytom papieriku. Na Štedrý deň po večeri zase hádzali za seba topánku a podľa toho, ako dopadla, sa nasledujúci rok buď vydali, alebo nevydali.

Vianočné sviatky

„Vyvrcholením vianočných sviatkov bol Štedrý deň,“ hovorí Zuzana Ivanická. Zavčasu ráno ženy miesili cesto na vianočné pečivo, aby mali čím ponúknuť koledníkov. K typickým vianočným jedlám patrili tie z rastlinných produktov – obilnín, strukovín, ovocia, kapusty. Často sa používal mak a cesnak. Postupne pribudli oblátky, ktoré do 18. storočia piekli a roznášali kňazi a učitelia, a ryby, ktoré boli považované za pôstne jedlo. „Vianočným oblátkam sa pripisovali magické účinky. Odkladalo sa z nich do siatin, na liečenie, na ochranu pred požiarom,“ vyratúva etnografka.

K štedrovečerným jedlám patrili polievky, najčastejšie z kyslej kapusty, šošovice, hrachu, fazule, sušených húb alebo ovocia. Piekli sa rôzne druhy koláčov a pečiva, ktoré ochutnali koledníci, pastieri, sluhovia aj dobytok. Pred štedrovečernou večerou chodievali po domoch pastieri, aby zavinšovali dobrú úrodu, zdravie a pošibali ich prútikom so zelenou vetvičkou.

zyvyk-stol_r2099_res.jpg

Tradičný štedrovečerný stôl. FOTO: (JN)

Štedrovečerný stôl umiestnený v rohu izby býval považovaný za posvätné miesto. Všetko umiestnené v jeho okolí malo rituálny význam. Pod stôl dávali poľnohospodárske nástroje, ktoré mali zabezpečiť dobré výsledky roľníkov a remeselníkov, ale aj sily pre tých, ktorí sedávali okolo stola. Zamknutou reťazou zviazali nohy stola, aby sa nepostrácal dobytok na paši a aj rodina ostala pokope. Pred slávnostnou večerou sa všetci umyli a obliekli do čistých šiat. Gazda urobil medom krížik všetkým na čelo, aby ich chránil pred zlom. Ak bolo rozkrojené jablko zdravé a pekne čerstvé, tieto vlastnosti sa preniesli aj na členov rodiny. Po večeri sa jedlá zo stola neodkladali, ostali tam do druhého dňa. Omrvinky nevyhadzovali, ale na jar pridávali do osiva.

Vianočné symboly

Zážitkom býval príchod betlehemcov. Betlehem bol symbolom Vianoc do 19. storočia nielen na Slovensku, ale v iných európskych krajinách. Betlehemy boli postupne odsúvané vianočným stromčekom. Prvé stromčeky bývali slamené zhotovené z najkrajších klasov. Zvyk zdobiť vianočný stromček prišiel na naše územie z Rakúska a Nemecka okolo roku 1815. Od cudzej šľachty ho odpozorovali bohaté meštianske rodiny. V roľníckych rodinách sa udomácnil pred prvou svetovou vojnou. Najčastejšie jedličky si upevňovali pod strop, neskôr ho stavali na komody až skončil v podstavci na zemi.

Sviatky

Na Prvý sviatok vianočný sa viažu zákazy – nechodilo sa na návštevy do cudzích domov, nejedli sa koláč posypané makom a makové opekance, aby ľudia nemali blchy. Nemohli sa tiež rozbíjať orechy, aby sa gazdinám nerozbíjal hlinený riad.

Na Štefana sa chodilo vinšovať. Na Tri krále sa svätila krieda, ktorou napísali nad dvere skratku C+M+B, čo bola skratka z latinského: Christus mansionem nenedicat (Kristus nech žehná tento dom. Neskôr to ľudia zmenili na G+M+B , čo je skratka z mien troch kráľov.

Na Silvestra sa večeralo to, čo na Štedrý deň, pribudlo ale mäso a išlo sa na zábavu. Na Nový rok sa hydina nesmela jesť, aby domácim neuletelo šťastie.

„V 20. storočí poverám a zvykom ľudia postupne prestali veriť a mali skôr zábavný charakter,“ dodala etnografka Tekovského múzea.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tatra banka ako prvá banka na Slovensku vydala zelené dlhopisy
  2. Ako sa dostať do formy? Padel je ako tenis, no ďaleko zábavnejší
  3. Príbehy investorov: Na čo si dávať pozor?
  4. Pätnásť gréckych ostrovov, kde strávite skvelú letnú dovolenku
  5. SME.sk prináša nové Prémiové predplatné
  6. Najkrajší darček? Nielen maminy poteší večer plný dobrej hudby
  7. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú?
  8. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe
  9. Televízory budúcnosti: Keď sa skĺbi umenie so sci-fi
  10. O pro-agingu so Soňou Müllerovou, Deň matiek a ekošpeciál
  1. Blíži sa Deň matiek. Pripravme im raňajky ako pre kráľovnú
  2. Pätnásť gréckych ostrovov, kde strávite skvelú letnú dovolenku
  3. Jarná očista organizmu – ako sa do nej pustiť naplno?
  4. Ako sa dostať do formy? Padel je ako tenis, no ďaleko zábavnejší
  5. Kancelársky trh ožíva, potvrdzuje to aj najväčší developer
  6. Najkrajší darček? Nielen maminy poteší večer plný dobrej hudby
  7. SME.sk prináša nové Prémiové predplatné
  8. Televízory budúcnosti: Keď sa skĺbi umenie so sci-fi
  9. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú?
  10. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe
  1. Zaočkovaní dostávajú pivo zdarma alebo 350 eur 58 092
  2. Ste finančný guru? Otestujte sa a investujte s mobilom 18 927
  3. Deti sa počas pandémie vrátili dozadu, hovorí pedagogička 15 326
  4. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú? 13 702
  5. Máte 30 a začínate investovať? Týchto 6 vecí potrebujete vedieť 8 539
  6. Zaujímavé príležitosti po kríze. Analytici radia, kam investovať 7 683
  7. Čo ľuďom chýba počas práce z domu najviac? Káva to nie je 7 674
  8. Investuje od dvanástich. Najväčší rast dosiahol o 1 600 percent 7 424
  9. Minerálky pod lupou. Kedy nám škodia a kedy prospievajú? 7 186
  10. SME Elektromobilita: Ako nabíjať? Aký majú dojazd? 7 110
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Levice, Želiezovce a Tlmače - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Levice

Ilustračná fotografia.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) plne podporuje snahy slovenských pekárov, aby poslanci Národnej rady SR zachovali súčasné lehoty splatnosti faktúr.

8 h

Vypočujte/pozrite si dynamický prehľad domácich aj zahraničných športových aktualít doplnený o exkluzívne informácie z regionálneho športu.

16 h

Čo hovorí olympijský víťaz na očkovanie športovcov a politické napätie okolo letnej olympiády? Pozrite/vypočujte si zaujímavý rozhovor.

6. máj
Zaniknutá obec Mochovce.

Nachádzajú sa v predpolí tzv. Slovenskej brány, v blízkosti údolia rieky Hron. Z archeologického hľadiska je toto územie veľmi významné.

6. máj

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Muži dostali tresty vo výške 4,5 a 4 roky.

4 h

Likvidácia autovrakov, ku ktorým sa nikto nehlási, je zložitá, no aby stáli bez povšimnutia na lúke niekoľko rokov, je nezvyčajné a svedčí o nevšímavosti úradov aj ľudí.

14 h

Ľudia berú zdravie na ľahkú váhu a sú málo informovaní o možných rizikách, tvrdí Oleksandr Olashyn.

4. máj

Z pôvodného bazéna vytvorili tri.

6. máj

Už ste čítali?