Streda, 24. apríl, 2019 | Meniny má Juraj

Dni v závere roka ovplyvňovali na vidieku povery a čary

Muži vyrábali pred Vianocami stolček, z ktorého na polnočnej omši videli strigy. Dievky z nášho regiónu zas varili halušky, do ktorých schovali lístočky s menami svojho nastávajúceho.

Sánkovačka v Čankove.Sánkovačka v Čankove.(Zdroj: Archív (TM))

LEVICE. Život na dedine bol v minulosti plný mágie. Hlavne dlhé zimné večery boli ako stvorené na jej uplatňovanie. Ľudia verili, že povery ovplyvnia ich pracovný aj rodinný život v nadchádzajúcom roku. Teda, aká bude úroda, či a za koho sa dievka vydá, kto umrie.

Niektoré zvyky viažuce sa k záveru roka zaznamenali do monografií Pukanca, Rybníka a Demandíc. Z nich sa po rokoch dozvedáme, čo všetko v predvianočnom čase dedinčania v našom regióne podstúpili, aby sa mali minimálne rovnako, keď nie lepšie, ako v dovtedy.

Sviatočné dni, ako ich poznáme dnes, určil pápež Gregor VIII. v rámci jeho kalendárnej reformy v roku 1582. Kým nový rok sa dovtedy začínal buď 1. marca, 25. decembra či na veľkonočné sviatky, od jeho reformy je Nový rok stanovený na 1. januára. „Tradičné zvyky vykonávali naši predkovia počas roka nielen kvôli tomu, aby si vyplnili voľné chvíle, ale hlavne aby si zabezpečili prosperitu hospodárstva a vlastného zdravia,“ približuje minulosť Zuzana Ivanická, etnografka Tekovského múzea. Tieto zvyky boli prepojené aj so sviatkami prikázanými cirkvou.

Priadky

Nástup zimy na dedinách znamenal, že sa život preniesol pod strechu domu. Práce na poli ľudia vymenili za opravovanie náradie, páranie peria, tkanie, šitie, zakáľačky, počas ktorých sa mohli stretávať.

gulovacka_res.jpg

Práce sa preniesli pod strechu, zábava zase na dvor. FOTO: Archív (TM)

Priadky boli jednou z najobľúbenejších činností počas zimných večerov najmä pre dievčatá. Priadlo sa od šiestej do ôsmej večer. Potom prišli mládenci, hrali hry, rozprávali sa strašidelné príbehy. „Priasť sa nemalo vo štvrtok, lebo by im v čase letných prác hnisali prsty,“ približuje etnografka poveru.

Stridžie dni

Po Kataríne 25. novembra sa začalo adventné pôstne obdobie, v ktorom sa prísne zakazoval tanec, spev a zábava. Úkony a čary na Svätého Ondreja (30. novembra) a Barboru (4. decembra) mali zabezpečiť dobrú úrodu. Svätý Ondrej sa ale spájal najmä s ľúbostnou mágiou. V podvečer Svätého Mikuláša chodieval po domoch Mikuláš s vysokou papierovou čiapkou na hlave a palicou v ruke. Spolu s anjelom a čertom obdarovávali deti.

Na deň Lucie vyvrcholila činnosť zlých síl. Zakázané preto boli ženské práce a ženy mali zakázané akékoľvek návštevy svojich príbuzných aj známych. Mužské návštevy boli naopak vítané. V podvečer navštevovali domácnosti Lucie – ženy zahalené v bielych plachtách s husím krídlom v rukách, ktorým vymetali kúty.

V našom regióne sa tradoval zvyk vyrobiť tzv. Luciin stolček

„Od Lucie do Vianoc vyrábali muži stolček z dreva bez železných klincov. Každý deň museli na ňom niečo spraviť, aby bol na Vianoce hotový. Keď sa naň posadili alebo postavili na polnočnej omši, videli strigy z obce,“ opisuje etnografka povery z Rybníka a Pukanca. Keďže od Lucie do Vianoc ostávalo 12 dní, dievčatá si v 12-cípej hviezde hľadali svojho nastávajúceho. V každom rožku bolo ukryté iné meno. Nachádzali ho aj vo variacich sa haluškách, kde bolo napísané na ukrytom papieriku. Na Štedrý deň po večeri zase hádzali za seba topánku a podľa toho, ako dopadla, sa nasledujúci rok buď vydali, alebo nevydali.

Vianočné sviatky

„Vyvrcholením vianočných sviatkov bol Štedrý deň,“ hovorí Zuzana Ivanická. Zavčasu ráno ženy miesili cesto na vianočné pečivo, aby mali čím ponúknuť koledníkov. K typickým vianočným jedlám patrili tie z rastlinných produktov – obilnín, strukovín, ovocia, kapusty. Často sa používal mak a cesnak. Postupne pribudli oblátky, ktoré do 18. storočia piekli a roznášali kňazi a učitelia, a ryby, ktoré boli považované za pôstne jedlo. „Vianočným oblátkam sa pripisovali magické účinky. Odkladalo sa z nich do siatin, na liečenie, na ochranu pred požiarom,“ vyratúva etnografka.

K štedrovečerným jedlám patrili polievky, najčastejšie z kyslej kapusty, šošovice, hrachu, fazule, sušených húb alebo ovocia. Piekli sa rôzne druhy koláčov a pečiva, ktoré ochutnali koledníci, pastieri, sluhovia aj dobytok. Pred štedrovečernou večerou chodievali po domoch pastieri, aby zavinšovali dobrú úrodu, zdravie a pošibali ich prútikom so zelenou vetvičkou.

zyvyk-stol_r2099_res.jpg

Tradičný štedrovečerný stôl. FOTO: (JN)

Štedrovečerný stôl umiestnený v rohu izby býval považovaný za posvätné miesto. Všetko umiestnené v jeho okolí malo rituálny význam. Pod stôl dávali poľnohospodárske nástroje, ktoré mali zabezpečiť dobré výsledky roľníkov a remeselníkov, ale aj sily pre tých, ktorí sedávali okolo stola. Zamknutou reťazou zviazali nohy stola, aby sa nepostrácal dobytok na paši a aj rodina ostala pokope. Pred slávnostnou večerou sa všetci umyli a obliekli do čistých šiat. Gazda urobil medom krížik všetkým na čelo, aby ich chránil pred zlom. Ak bolo rozkrojené jablko zdravé a pekne čerstvé, tieto vlastnosti sa preniesli aj na členov rodiny. Po večeri sa jedlá zo stola neodkladali, ostali tam do druhého dňa. Omrvinky nevyhadzovali, ale na jar pridávali do osiva.

Vianočné symboly

Zážitkom býval príchod betlehemcov. Betlehem bol symbolom Vianoc do 19. storočia nielen na Slovensku, ale v iných európskych krajinách. Betlehemy boli postupne odsúvané vianočným stromčekom. Prvé stromčeky bývali slamené zhotovené z najkrajších klasov. Zvyk zdobiť vianočný stromček prišiel na naše územie z Rakúska a Nemecka okolo roku 1815. Od cudzej šľachty ho odpozorovali bohaté meštianske rodiny. V roľníckych rodinách sa udomácnil pred prvou svetovou vojnou. Najčastejšie jedličky si upevňovali pod strop, neskôr ho stavali na komody až skončil v podstavci na zemi.

Sviatky

Na Prvý sviatok vianočný sa viažu zákazy – nechodilo sa na návštevy do cudzích domov, nejedli sa koláč posypané makom a makové opekance, aby ľudia nemali blchy. Nemohli sa tiež rozbíjať orechy, aby sa gazdinám nerozbíjal hlinený riad.

Na Štefana sa chodilo vinšovať. Na Tri krále sa svätila krieda, ktorou napísali nad dvere skratku C+M+B, čo bola skratka z latinského: Christus mansionem nenedicat (Kristus nech žehná tento dom. Neskôr to ľudia zmenili na G+M+B , čo je skratka z mien troch kráľov.

Na Silvestra sa večeralo to, čo na Štedrý deň, pribudlo ale mäso a išlo sa na zábavu. Na Nový rok sa hydina nesmela jesť, aby domácim neuletelo šťastie.

„V 20. storočí poverám a zvykom ľudia postupne prestali veriť a mali skôr zábavný charakter,“ dodala etnografka Tekovského múzea.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Až vďaka chorobe objavila svoj talent
  2. Elegancia, športový duch alebo výkon? Hyundai i30 Fastback
  3. Tohtoročný Autosalon? Najväčšie SUV na svete aj lietajúce auto
  4. Tip na japonskú klimatizáciu s výhodnejšou elektrinou
  5. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019
  6. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť
  7. Pre učiteľov je dôležité, aby sa navzájom inšpirovali
  8. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie
  9. Vie sa vaša pokladnica spojiť s finančnou správou?
  10. Jozef Miloslav Hurban sa dostal do vesmíru
  1. Elegancia, športový duch alebo výkon? Hyundai i30 Fastback
  2. Pivovar Šariš rozdá regiónu 16-tisíc eur
  3. Gemerský expres priblíži nádherný kraj
  4. Takto sa môžete najlepšie chrániť pred výtlkmi
  5. Dokonalá záhrada? Nezabudnite na prísun vody.
  6. Tip na japonskú klimatizáciu s výhodnejšou elektrinou
  7. Tohtoročný Autosalon? Najväčšie SUV na svete aj lietajúce auto
  8. Women in business
  9. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019
  10. Bim Challenge 2019
  1. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019 22 862
  2. Bulharsko: Najlepšie miesta na dovolenku pri mori 10 153
  3. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť 9 422
  4. 7 kritických situácií na cestách. Ohrozujú každého vodiča 6 923
  5. Čo upiecť na Veľkú noc? 5 skvelých dezertov Adriany Polákovej 6 514
  6. Až vďaka chorobe objavila svoj talent 4 338
  7. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie 4 261
  8. Tohtoročný Autosalon? Najväčšie SUV na svete aj lietajúce auto 3 343
  9. Čo robí dobrého zamestnávateľa dobrým? 2 945
  10. Vie sa vaša pokladnica spojiť s finančnou správou? 1 601

Hlavné správy z MY Levice

V storočných silách mlyna budú hotelové izby (+FOTO)

Z panoramatickej reštaurácie bude výhľad na hrad, sídliská, rodinné domy až za nadjazd.

Výhľad z budúcej reštaurácie.

Lekár s veľkým srdcom a Zlatým záchranárskym krížom

Bude mať 79 rokov, stále ale vedie ambulanciu, ošetruje väzňov, obhliada nebožtíkov a slúži aj na pohotovosti.

Doktor Juraj Orság zo Želiezoviec.

Prešiel vojnové a chudobné oblasti. Cestovateľ z nášho regiónu má ale rešpekt pred kockami ľadu

Má iba 39 rokov a precestoval už päťdesiatku krajín. Nevyhľadáva ale bežné turistické destinácie, spoznáva život v rozvojových krajinách.

V Ugande.

V Želiezovciach zvíťazil Jelenček

Z krajskej postupovej prehliadky postupujú na celoslovenskú súťaž v Košiciach.

Za sebou majú tanečný aj divadelný úspech

Školské mažoretky aj malí muzikáloví herci zaujali porotu aj obecenstvo.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

AKTUALIZOVANÉ 10:55

Auto na streche, prevrátený kamión. Cesta bola pre vážnu nehodu hodiny uzavretá

Vážna dopravná nehoda sa stala pred horským priechodom Biela hora.

Policajti sa ospravedlnili Michaele, ktorú počas zákroku dokopali

Krajský súd odsúdil troch expolicajtov na podmienečné tresty odňatia slobody.

Pustý hrad má mať novú turistickú atrakciu

Vláčik k nám prišiel z Anglicka. Predtým brázdil cesty vo svojej rodnej krajine.

Najdlhší krytý most na Slovensku budú opravovať, poznačil ho vek

Kolonádový most spája Piešťany s Kúpeľným ostrovom.

Vybrali SME

Už ste čítali?