LEVICE. Za 40-ročnú rozhodcovskú prax mu ocenenia odovzdal prezident Združenia basketbalových rozhodcov Dušan Hricišin.
Dostal čestné uznanie a píšťalku
Šesťdesiatdeväť ročný Teodor Varga len pred niekoľkými dňami ukončil 40-ročnú rozhodcovskú prax. Prevažnú časť svojho života sa venoval pískaniu basketbalu. Dvadsaťdva rokov posudzoval celoslovenské kategórie, ďalších osemnásť rokov regionálne súťaže. „Začal som v roku 1973 a skončil v máji minulého roku,“ upresňuje Levičan, pre ktorého bolo rozhodovanie obrovskou vášňou.
Čestné uznanie a bronzovú píšťalku mu oficiálne odovzdal prezident Združenia basketbalových rozhodcov (ZBR) Dušan Hricišin pred duelom Levických patriotov s Interom Bratislava.
Aktívne basketbal nehrával. V sedemdesiatych rokoch začínal funkciami mimo palubovky – zapisovateľ, časomerač. „V Leviciach nebol vtedy ani jeden rozhodca. Nahovorili ma, či by som sa na to dal. Prehrýzol som sa skúškami a bolo,“ spomína na svoje začiatky T. Varga, ktorý sa časom prepracoval i na post predsedu komisie rozhodcov západoslovenského regiónu v rokoch 2000 až 2004.
Teší ho vďaka oboch trénerov
Vysvetľuje, že skúšky spočívajú z písomných pravidiel a fyzických testov. Začiatky úctyhodného rozhodcu boli opatrné. „Lopta sa zakotúľala do autu. Pravidlá som ešte dobre nepoznal. Šiel som zobrať inú loptu, nie tú, s ktorou sa hralo,“ rozpráva s úsmevom Teodor, ktorý si pamätá na duel S. Turej s Myjavou. „Domáci vyhrali o dva body. Zápas mi vyšiel. Obaja tréneri mi prišli poďakovať,“ teší sa rozhodca, podľa slov ktorého sa basketbal nedá odpískať úplne bez chyby. „Rozhodca musí okamžite reagovať a hneď rozhodnúť. Ľudia si všimnú len to, čo je zle. Dobre posúdenú situáciu neocenia,“ myslí si Levičan, ktorého mrzí dnešná nevraživosť klubov voči rozhodcom.
„Kedysi nás po zápase pozvali kluby na večeru. Posedeli sme. Porozprávali. Rozobrali zápas. Vládla medzi nami priateľská atmosféra,“ teší sa Teodor, pre ktorého najväčším zadosťučinením bolo, keď mu po zápase prišli podať ruky obaja tréneri.
Pískaj, čo vidíš!
Dlhoročný skúsený basketbalový rozhodca dáva do pozornosti zážitok, ktorý sa mu prihodil po pätnástich rokoch s píšťalkou v ruke. „Pískal som derby zápas druhej ligy mužov Spišská N/Ves a Košice. Môj kolega bol z Prešova, teda východniar. Jemu dali fanúšikovia pokoj. Domáci však prehrali o bod a diváci ma chceli vybiť. Policajti ma vyprevadili na vlak domov. Od vtedy som požiadal komisiu rozhodcov, aby ma do Spišskej N/Vsi už nenominovala,“ vysvetľuje basketbalový zanietenec.
Myslí si, že vo dvojke zvládnu rozhodcovia zápas oveľa lepšie ako v trojke.
„Traja si viac zavadzajú. Niekedy nie je jasné, ktorý rozhodca z ktorého uhla na hru pozerá a vie ju správne posúdiť,“ domnieva sa rozhodcovská legenda, ktorá presadzovala vždy názor: „Pískaj len to, čo vidíš. Nevymýšľaj si.“ Ak si nie sú rozhodcovia istí svojim verdiktom, a zákrok dobre nevideli, je lepšie, keď ho neposúdia.
Nadpriemerným rozhodcom
Rozhodcovskú dvojicu či trio tvoria starší rozhodcovia s mladšími, skúsení so začínajúcimi. „Aby sa stali dobrými a kvalitnými, musia sa veľa učiť,“ prízvukuje T. Varga, ktorý odovzdal svoje skúsenosti i rozhodcovi Slovak Sport.TV Basket extraligy, J. Kurpašovi z Levíc. Podobne ako Teodor Varga, začínal s pomocnými funkciami.
Novými rozhodcovskými nádejami v basketbale sú V. Tuhá, či P. Furda. „Prišli za mnou, že chcú pískať,“ dodáva slovenská rozhodcovská basketbalová rarita, ktorá pracovala tridsať rokov v štátnej správe. Je otcom dvoch dcér a syna, ktorého brával so sebou na svoje zápasy. Pamätá si na zápas v Prievidzi.
„Syn vbehol na ihrisko. Potreboval ísť na toaletu. Zápas som teda na chvíľu prenechal v rukách svojho kolegu a šiel si plniť otcovské povinnosti,“ hovorí s úsmevom T. Varga, ktorý patril počas kariéry v asociácii SBA k nadpriemerným rozhodcom.
