SOČI, LEVICE. V dejisku 22. olympijských hier strávila hokejová rozhodkyňa 19 dní. Ruské letovisko opúšťala posilnená o nové skúsenosti z ľadu, ale aj plná zážitkov. Splnil sa jej sen.
„Pred piatimi rokmi som v duchu túžila ísť na olympiádu do Vancouveru. Rok pred tým som pískala finále elitnej kategórie U18 vo Fussene USA - Kanada, čo naznačovalo, že by ma to mohlo posunúť. Cítila som vtedy sklamanie,“ vracia sa do doby, keď ju pískať vtedajší ženský olympijský turnaj nenominovali. „Až rokmi som si uvedomila a pochopila, že ísť na olympiádu - na to musí človek dozrieť,“ pokračuje a vysvetľuje ďalej: „Fyzicky to až taký problém nie je. Dôležité je vedieť ustáť tlak, ktorý je na rozhodcu na tejto úrovni vyvíjaný. Po mojom odchode teraz cítim, že som dozrela nielen osobnostne, ale aj rozhodcovsky,“ vyznáva, čo je vrcholové podujatie dalo.
S píšťalkou na ľade
Na ženský hokejový turnaj nastúpilo osem najlepších tímov sveta. Napokon sa z víťazstva tešili Kanaďanky, ktoré porazili Američanky. Z boja o tretie miesto vyšli víťazne Švajčiarky, zdolali Švédky.
Michaela odpískala päť zápasov: Kanada – Švajčiarsko, Nemecko – Švédsko, Švajčiarsko – Fínsko, Fínsko – Nemecko a Nemecko – Japonsko. Náhradnou čiarovou rozhodkyňou bola na zápase Rusko – Švajčiarsko, bránkovou rozhodkyňou v dueli Švédsko – Rusko a v zápase o tretie miesto bola na poste náhradnej čiarovej rozhodkyne.
Ani skúsenú korčuliarku neobišli kuriózne okamihy. „V úvode môjho prvého zápasu v Soči som cítila v nohách napätie. Zvykne opadnúť, keď človek spadne. Zišlo mi teda na um, že by som sa nenahnevala, keby sa tak stalo. Čochvíľa som bola na zadku, vďaka čomu sa stratilo moje napätie,“ opisuje moment, ktorý zachytila aj kamera. „Zápas vysielala česká televízna stanica, preto ma zaujímalo, ako pád vyzeral. Kolegyňa, ktorá to sledovala doma na Slovensku, skonštatovala, že to bolo, akoby som bola na trampolíne: spadla som a hneď bez mihnutia oka aj vstala,“ komentuje s úsmevom.
Novinka: píšťalka
Na tohtoročnej olympiáde sa hokejoví rozhodcovia zoznámili s novinkou. Čo na ňu Tlmačanka hovorí? „Trošku som sa obávala, ako sa mi bude pískať s novou píšťalkou. Je jednou z množstva vecí, ktoré dotvárajú osobnosť každého rozhodcu. Dostali sme ju hneď po našom príchode na olympiádu. Naším zapískaním sme zastavili časomieru. Zžila som sa s ňou veľmi rýchlo a odteraz tvoríme neodlúčiteľný pár.“
Na úvod dostali píšťalky, v závere medaily: „Bolo to na spoločnom mítingu spolu s mužskými rozhodcami. Pamätné medaily sme si prevzali od prezidenta Medzinárodnej hokejovej organizácie IIHF Reného Fasela. Dostali sme i ďalšiu píšťalku s logom olympiády a odznaky IIHF.“
S rozhodcom NHL Kelly Shuterlandom, ktorý pískal olympijské finále mužov.
Fotky na pamiatku
Počas pobytu v Soči stretla a odfotila sa s mnohými známymi ľuďmi, napríklad so Zdenom Chárom či prezidentom Slovenska.
Minulú stredu mali voľný deň. Vybrali sa do hôr. „Po troch dňoch zamračenej oblohy a vygradovania do totálneho dažďa, som si želala, aby sme mali slnko. A bolo,“ opisuje. Videla tam jazdu nášho lyžiara v obrovskom slalome Adama Žampu a v ten istý deň aj našu krasokorčuliarku Nicole Rajičovú. Bola tiež na zápase našich hokejistov, ktorí ale s Čechmi prehrali.
Naopak, povzbudilo ju, že aj na ňu boli iní zvedaví. „Veľmi ma potešil hlavný rozhodca z NHL, Kelly Sutherland, ktorý sa bol pozrieť na môj zápas Nemecko - Japonsko. Bol unesený mojou technikou korčuľovania. So supervízormi sme si zaspomínali na historku spred štyroch rokov, keď sa po mojom turnaji vyjadril vtedajší supervízor, že zo mňa nikdy rozhodkyňa nebude. Terajší zavtipkovali, že mu môžem zo Soči poslať pozdrav mailom,“ žartuje.
Michaelu potešilo, že sa po druhýkrát vo svojom živote odfotila so Stanley cup-om, tentoraz v dome IIHF, kde boli rozhodkyne pozvané.
Účasť na olympijských hrách v Soči jej bude pripomínať nielen táto fotografia so slávnym pohárom, ale, ako hovorí, aj všetky ostatné fotky. A tiež zápisky: „Aby som nezabudla, čo som zažila každý deň, všetko som si zapisovala a značila.“