LEVICE. Rodiny z troch bytov nad sebou už dva mesiace bývajú mimo svojho domova. Následky výbuchu, ktorý otriasol činžiakom popoludní 21. decembra, pretrvávajú dodnes.
Byty sú neobývateľné, fasádne steny detonácia odhodila niekoľko centimetrov od vnútorných panelov. Škáry sú také široké, že si susedia navzájom vidia jeden druhému do bytu.
Správca domu čaká na písomné posudky statika a expertízneho ústavu. Keďže išlo o úmyselný požiar, prípad stále prešetruje polícia. Kým ho neuzavrie, poisťovne peniaze poškodeným nevyplatia.
Rodina, ktorej byt bol cieľom podpaľača, požiadala mesto o vyhlásenie verejnej zbierky. Ostalo im len to, čo mali na sebe. V byte sú len čierne holé steny.
Toto ostalo z kúpeľne a toalety. FOTO: (JN)
Zúfalý stav
Odvtedy, čo sa od základov zmenil život rodiny Pliškovcov a ich horných a dolných susedov, uplynuli dva mesiace. V byte to však vyzerá a aj zapácha, akoby tam horelo len nedávno. „Je to zúfalý stav,“ vzdychne si Magdaléna Plišková. V byte býva s dospelým synom a dcérou stredoškoláčkou od roku 1990. Udalosť, ktorá sa stala, ich spojila. Hovoria, že začínajú odznova. Bez drobností, ktoré denno-denne potrebujú, bez vybavenia bytu, bez spomienok na minulosť. „V izbe som mala plyšáky, diplomy, fotografie so spolužiakmi,“ vymenúva dcéra domácej pani.
Úplne na začiatku
„Človek pracuje 25 rokov a dospeje do stavu, že nemá nič,“ konštatuje rezignovane pani Magdaléna. Keď došlo k požiaru, neboli doma. Ona aj s dcérou išli v tú sobotu na predvianočný koncert Lucie Bílej. „Po ceste nám volali, čo sa stalo, tak sme sa vrátili späť,“ spomína na udalosti spred dvoch mesiacov. Do bytu sa dostali večer s hasičmi a políciou. „Na podlahe bolo desať centimetrov vody, všetko zhorené a čierne. Nábytok, elektrospotrebiče, oblečenie, vianočné darčeky. Všetky naše spomienky, celá naša existencia,“ hovorí.
Na druhý deň sa polícia vrátila zdokumentovať dôkazy. V byte bolo cítiť benzínové pachy. „Ťažko povedať, kto to urobil. Indície sú,“ krúti hlavou.
V pondelok mali brigádu, pomohla rodina, synovi kamaráti. Vianoce trávili v byte u jej mamy, kde doteraz aj bývajú. Podľa nej sa v byte odvtedy nič zásadné nezmenilo: „Sme v zajatí, nemôžeme nič robiť.“ Prvoradý je posudok statika, potom ukončenie prípadu zo strany polície a nakoniec likvidácia poistnej udalosti.
„Neostalo nám takmer nič. Nemáme základné existenčné vybavenie a zatiaľ nemáme ani kam a čo kupovať a opravovať,“ rekapituluje smutnú situáciu.
Z jednej izby vidno do druhej. Tiež do susedných bytov. Panaley spája kovová platňa, podopierajú ich drevené trámy. FOTO: (JN)
Po požiari
Z bytu vyniesli dva či tri kontajnery zhorených vecí. Z pôvodného zariadenia ostala len keramická dlažba na chodbe a v kuchyni. Otvory, v ktorých boli kedysi osadené okná, zatĺkli doskami. Okno v detskej izbe vyletelo von aj s rámom. Nové plastové balkónové dvere v kuchyni sú skrútené a zahnednuté. Sklo je popukané.
Oheň bol taký silný, že roztavil aj kovové zárubne dverí. „Z práčky ostala len guľa,“ opisuje jej syn, stojaci v čiernom kúte bytu. Kedysi tam bola kúpeľňa a toaleta. Pripomína ich len odmontovaná WC misa, umývadlo a potrubia v stupačke. Vyhodiť museli aj dva radiátory. „Namontovali nám nové, asi si ich budeme musieť uhradiť,“ ukazuje domáca pani na jediné nové vybavenie bytu. Inak ho tvoria len holé čierne steny a betónové podlahy.
Vo všetkých miestnostiach cítiť silný zápach po horení aj napriek tomu, že byt v polovici januára vyčistila dekontaminačná firma.
Jedinými dvomi miestnosťami, kde niečo pribudlo, sú spálňa a synova izba. V obidvoch trčia zo stien obrovské skrutky. Nimi a kovovými platňami dočasne pospájali opláštenie budovy s vnútornými panelmi. Štrbiny pri vonkajších stenách majú niekoľko centimetrov. Vŕtanie v susednom byte, ktorý je takisto nepoužívateľný, cez ne počuť celkom zreteľne. Do dolného aj horného bytu dokonca vidno.
Celkom iná je bývalá detská izba. Podobá sa skôr na banskú štôlňu ako na súčasť činžiakového bytu. Hrubé drevené hranoly po celej šírke miestnosti slúžia ako podpery. Pod strop vedie z chodby natiahnutý kábel. Napojená je naň žiarovka. Všetky elektrické rozvody zhoreli, vrátanie vypínačov.
Do panelov sú na viacerých miestach vyryté štvorce. „V januári z nich pracovníci OSBD odobrali vzorky. Vylúčili najhoršiu situáciu,“ vysvetľuje syn.
Posudok aj zbierka
V činžiaku už správca obnovil spoločné priestory. „Vchod je kompletne vyčistený po spalinách. Steny bolo potrebné oškriabať, vydezinfikovať a namaľovať,“ hovorí Stanislav Sládok, predseda levického bytového družstva. Podľa jeho slov čakajú na výsledok a písomné stanovisko statika a výskumného ústavu: „Potom môžeme začať riešiť opravu fasády.“ Písomnosti by mali podľa jeho slov dostal v prvej polovici marca.
Rodina Pliškovcov požiadala mesto o vyhlásenie verejnej zbierky. Na zastupiteľstve 20. februára ju poslanci odsúhlasili. Peniaze budú môcť darcovia posielať od marca do augusta na bankový účet, ktorý zriadi mesto.
Podľa primátora Štefana Mišáka o sociálnu výpomoc požiadala aj ďalšia obyvateľka činžiaku.
