NOVÝ TEKOV. Jeho divadelná vášeň vzplanula v roku 1968. V tých časoch sa uvoľnila politická atmosféra a dobrovoľníci založili klub Matice slovenskej v Novom Tekove. Roky predtým ho zaujímala poézia a divadelné hry z gramofónových platní. V založení Matice Slovenskej videl príležitosť pre začatie divadelnej činnosti.
Alfonz Hruška z Nového Tekova. FOTO: (MB)
Začiatky
Presne 4. apríla 1970 sa spolu s ďalšími ochotníkmi prvýkrát postavil na divadelné dosky v kultúrnom dome v Novom Tekove. Hru s názvom Hrob lásky od Ferka Urbánka zahrali vďaka veľkému úspechu ešte asi sedemkrát. Ako hovorí, v tých časoch bol o kultúrny zážitok veľký záujem: „Na našu premiéru prišlo viac ako 150 ľudí. Bolo to normálne, pretože vtedy neboli televízie a dokonca aj rádio ste mohli vlastniť len vo výnimočnom prípade.“ Ani o nádejných hercov a herečky nebola núdza: „Ľudia robili divadlo, lebo mali potrebu stretávať sa, komunikovať medzi sebou a byť spolu,“ hovorí pre MY Týždeň na Pohroní.
Horlivý herec
Nácvik jednej divadelnej hry trval približne 4 až 5 mesiacov. Divadelníci sa stretávali asi dvakrát do týždňa, pretože každý mal svoje, buď pracovné alebo školské, povinnosti. Ani to ho však nikdy neodradilo, pretože získať uznanie v podobe veľkého aplauzu je zadosťučinením pre každého herca. Najväčším úspechom bola hra Potopa sveta z roku 1973, ktorú odohrali viac ako 12-krát. On však tvrdí, že nikdy nerežíroval: „Nedá sa povedať, že som bol režisérom, tí sú len v profesionálnych divadlách. V tých ochotníckych hrá každý najlepšie ako vie a ja ho môžem len usmerniť.“ Témy hier boli rôznorodé, ale väčšinou to boli veselohry, estrády a komédie, kde zobrazovali vtedajší život. Hru Meridián nacvičili pri príležitosti výročia SNP. Najčastejšími možnosťami pre vystúpenia boli najmä rôzne sviatky, oslavy MDŽ, predstavenia však nechýbali ani na Silvestra a na Nový rok.
Pozitíva a negatíva divadla
Obrovský výkon si zaslúži aj znamenitú odmenu. Tú si herci dopriali v podobe výletov do rôznych kútov Slovenska. Bola to pre nich najväčšia odmena, keďže samotné predstavenia stáli isté peniaze. Najväčším sklamaním pre pána Alfonza bolo popretie ochotníckeho divadla zo strany vyšších orgánov v obci. Tie totiž o podobné kultúrne záležitosti nemali záujem.
Posledná hru s názvom Karol odohral 11. marca 1999. Ako hovorí, ľudia už mali televízie, rádiá a našli si rôzne iné príležitosti, ako sa zabaviť. Z niekoľkých desiatok divákov ostali vernými už len rodinní príslušníci a priatelia.
Zberateľská vášeň
O záujmoch pána Alfonza by sa dali písať romány. Treba spomenúť jeho neprehliadnuteľnú zbierku gramofónových platní. Má ich okolo 1200 a aj tie si už splnili svoju úlohu. Na jednej strane vypĺňali svojmu majiteľovi voľný čas a na tej druhej platne využívali pri rôznych príležitostiach, kedy bolo potrebné spríjemniť atmosféru v kultúrnom dome. V jeho zbierke nechýbajú ani klasické staré rádiá a vzácny fotoaparát.
Zaslúžený oddych
Pán Alfonz si momentálne užíva zaslúžený dôchodok a s úsmevom spomína na roky mladosti. Bol by veľmi rád, keby sa aj dnes našli mladí ľudia, ktorí by oživili kultúru v Novom Tekove. Napriek momentálnemu nezáujmu nezúfa a vždy si nájde spôsob, ako čo najlepšie využiť svoj čas. Nevynechá ani jednu obecnú schôdzu, je vždy dobre naladený a má rád spoločnosť príjemných a komunikatívnych ľudí.