ŽELIEZOVCE. Začiatkom mája sa park i roky chátrajúci kaštieľ Esterházyovcov stali dejiskom nakrúcania slovenského filmu Agáva, režírovaného scenáristom Ondrejom Šulajom podľa literárnej predlohy Ladislava Balleka.
Milan Kňažko (vľavo) a režisér Ondrej Šulaj (v strede) počas nakrúcania v Želiezovciach. FOTO: (ŠH)
Scenárista aj režisér
„Keď som v roku 1980 začínal vo filme, scenár môjho prvého filmu som robil podľa knihy Ladislava Balleka Pomocník. Jej dej sa odohráva v Šahách, podľa Balleka v Palánku,“ spomína Ondrej Šulaj, autor scenárov mnohých divadelných hier i známych filmov (Sokoliar Tomáš, Orbis pictus, Tichá radosť, Pavilón šeliem).
Ďalšia Ballekova kniha Agáty má podtitul Druhá kniha o Palánku a jedna z jej kapitol s názvom Agáva sa stala predlohou scenára rovnomenného filmu, pri ktorom sa Ondrej Šulaj ujal aj réžie: „Dej sa opäť odohráva v Šahách, teda v Ballekovom Palánku, po vojne v roku 1947. Má veľmi zvláštnu atmosféru. Je to mesto na južných hraniciach, kde žijú rôzne národnosti: Maďari, Slováci, Česi, Srbi, Nemci. Schyľuje sa k veľkej politickej zmene, k februáru 1948, keď jedna vrstva inteligencie cíti, že nastáva jej koniec. Na tomto pozadí sa medzi hlavnými hrdinami odohráva príbeh starnúceho architekta, jeho mladej ženy a mladého profesora – taký ľúbostný trojuholník. Tento príbeh ma zaujal, rozhodol som sa napísať scenár a teraz sa ho pokúšam aj sám zrežírovať.“
Film Agáva, v ktorom hrajú Milan Kňažko, Milan Lasica, Katarína Šafaříková, Marek Geišberg, Diana Mórová, Robo Roth, František Kovár, Ady Hajdu, Miro Noga, Richard Stanke, Boris Farkaš i želiezovský rodák Attila Mokos, sa začal nakrúcať v Jahodnej. Ďalšie scény sa nakrúcali na hontianskej kalvárii v Šahách, pri jazerách medzi Šarovcami a Svodovom aj pri železničnom moste pri Tekovskom Hrádku.
Na juhu Slovenska
Oblasť južného Slovenska a najmä Hontu sa v dielach nedávno zosnulého spisovateľa a diplomata Ladislava Balleka objavuje úplne zákonite – narodil sa v Teranoch a detstvo prežil v Dudinciach a Šahách. A podobne je to aj s postavami v jeho dielach.
„V predlohe sa spomína Franz Schubert, Soví zámoček aj kaštieľ Esterházyovcov, miesta, kde Schubert istý čas žil a komponoval. Hlavná hrdinka má rada Schubertovu hudbu, preto sme sa rozhodli, že to urobíme pri tom originálnom kaštieli, ktorý je v takom stave, v akom je. Kaštieľ bol pravdepodobne aj po vojne trošku zdevastovaný, takže jeho stav nám hrá do karát a celé to prostredie parku vytvára dobrú atmosféru,“ vysvetľuje Ondrej Šulaj to, čomu sa mnohí Želiezovčania čudovali, keď sa o nakrúcaní dozvedeli. Na otázku, čo by bolo, keby bol objekt v stave, v akom by ho Želiezovčania chceli mať, odpovedal: „Keby bol kaštieľ vynovený, tak je zle. Do filmu potrebujeme dostať povojnovú atmosféru, ktorá bola charakteristická istým rozbitím, takže nám to takto vyhovuje.“
Výsledkom nakrúcania v Želiezovciach sú scény príchodu architekta Hampla (Milan Kňažko) so svojou manželkou Naďou (Katarína Šafaříková) na dobovom vozidle, z ktorého si pozerajú park. Po vystúpení z auta prichádzajú ku kaštieľu, ktorý nachádzajú po rabovaní – vyhádzaný nábytok i staré knihy váľajúce sa v prachu. Naďa potom obchádza kaštieľ a nazrie do okna, odkiaľ počuje hluk a prichytí dvoch výrastkov rozbíjajúcich starý nábytok.
M. Kňažko v Esterházyho kaštieli.
Cieľom tvorcov filmu je nielen oživenie spomienok staršej generácie, ale aj oslovenie tej mladšej a dramatickým príbehom odohrávajúcim sa v umelecky málo zmapovanom období dosiahnutie zamyslenia sa nad hodnotami i ľudskými vzťahmi. Dokončenie filmu je plánované na koniec roka a uvedenie do kín v roku 2015.
Autor: Števo Hečko
