Lucas Schnitzer: Bitka pri Leviciach, 1664. Foto: Tekovské múzeum Levice
LEVICE. Rod Koháryovcov sa na historickej scéne uhorských dejín presadil v období 17. storočia hlavne vďaka vojenským schopnostiam, disciplínou a taktikou svojich mužských potomkov, čo im umožnilo preniknúť medzi elitu uhorskej spoločnosti. Už prvý známy potomok rodu Juraj sa spomína ako člen vojska Mateja Korvína. Jeho schopnosti zdedil syn Imrich, vnuk Peter i pravnuk Štefan I., ktorí sa preslávili v protitureckých bojoch. Osoba Štefana I. Koháryho sa tradične spomína v súvislosti s jeho smrťou v bitke pri Leviciach 19. júla 1664.
Štefan I. Koháry
Narodil sa v roku 1616 a už v roku 1629 sa spomína ako spoluvlastník obce Beluj pri Banskej Štiavnici. Veľmi skoro osirel, preto sa jeho poručníkom stal barón Daniel Esterházy. Potom čo Štefan prevzal otcovo dedičstvo, usadil sa v rodinnom sídle na hrade Čabraď. Bol to muž s výbornými vojenskými schopnosťami, vďaka ktorým sa mu podarilo získať mnohé vojenské a administratívno-správne funkcie. V roku 1647 bol vymenovaný za hlavného kapitána hradu Szécsény, v roku 1657 za dedičného kapitána hradu Fiľakovo a v roku 1661 za hontianskeho župana. V roku 1664 ho cisár Leopold I. menoval za podmaršala a hlavného kapitána stredoslovenských banských miest.
Najväčšou vojenskou akciou na našom území počas takmer 150-ročného susedstva s Osmanskou ríšou bola turecká výprava v rokoch 1663 a 1664. Osmanské úspechy, ako pád Nových Zámkov v roku 1663, mali katastrofálne dôsledky a začala sa reťazová strata ďalších pevností – Nitry, Levíc, Hlohovca, Komjatíc, Novohradu, Drégelya a Bujáka. V marci 1664 sa začali vojenské akcie aj na území Slovenska, kde sa cisárske vojská pokúsili prejsť do ofenzívy. Vďaka veliteľovi francúzskeho pôvodu Louisovi Rattuit de Souchèsovi bola oslobodená Nitra a v jeho pláne hrali dôležitú úlohu Levice, ktoré sa mu však pre blížiacu sa tureckú armádu podarilo oslobodiť až v lete 1664. Stalo sa tak 19. júla v tzv. Levickej bitke. Snáď najznámejším bojovníkom, ktorý padol v tejto bitke bol legendárny Štefan I. Koháry. Neďaleko Levíc ho zasiahnutý nepriateľskou guľkou a jeho nevládne telo splašený kôň vliekol až do chotára Hronských Kosíh. Pochovaný bol na hrade Čabraď, v rodinnom sídle Koháryovcov.
Uplynulo 350 rokov
Napriek tomu, že od tejto udalosti uplynulo 350 rokov, prítomnosť baróna Štefana I. Koháryho v okolí Levíc neustále pripomínajú pamiatky viažuce sa k jeho osobe.
Rodinná krypta Koháryovcov
Krypta v kláštornom kostole v Hronskom Beňadiku vznikla v roku 1690, potom čo dal Štefan II. Koháry vyzdvihnúť telesné pozostatky svojho otca z hrobky na čabraďskom hrade. Priestranná krypta s v hlavnej lodi kostola otvorom v podlahe bola zakrytá bielou kamennou doskou, v rohoch so 4 kovovými kruhovými madlami. V strede dosky je umiestnený reliéfny erb Koháryovcov s latinským nápisom CRYPTA FAMILIAE KOHARIANAE. Krypta slúžila do polovice 19. storočia a posledný pohreb sa tu odohral v januári 1854.
Epitaf Štefana I. Koháryho
Po exhumácii Štefanovho tela a jeho opätovnom pochovaní, dal Štefan II. na južnú stenu interiéru kláštorného kostola upevniť klasicizujúci neskororenesančný mramorový epitaf jednoduchých tvarov. Súčasťou epitafu bola i olejomaľba na medenom plechu s rozmermi 48 x 16 cm, znázorňujúca smrť baróna Štefana I. Koháryho, ktorej autorstvo sa tradične pripisuje jeho synovi Štefanovi.
Kaplnka v chotári Hronských Kosíh
Štefan II. v stavaní hmotných pamiatok pripomínajúcich otcovo hrdinstvo pokračoval i neskôr. V roku 1713 dal na mieste v chotári Hronských Kosíh, kde našli otcovo mŕtve telo po Levickej bitke, vystavať malú barokovú kaplnku. Do západného štítu fasády kaplnky bola vložená kamenná pamätná tabuľa s latinským textom, opisujúcim hrdinské udalosti Štefana I. Koháryho. Pre havarijný stav bola pamiatka v roku 1985 rekonštruovaná v rozsahu výmeny krovu, krytiny, vonkajších omietok a dlážky. Výška tvar a sklon strechy zostali zachované, pôvodnú škridlovú krytinu nahradila plechová, exteriér pokryli brizolitovým nástrekom. Voľný prístup do interiéru bez brány spôsobil, že kaplnka je v súčasnosti v dezolátnom stave.
Pamätník Štefana I. Koháryho pri Leviciach
Druhá pamiatka, ktorá sa viaže k osobe Štefana I. Koháryho a k jeho smrti v Levickej bitke, vznikla rovnako v roku 1713. Dalo ju postaviť Mesto Levice na mieste, kde bol podľa tradície barón zasiahnutý guľkou nepriateľa. Kde presne bolo toto miesto a kde postavili spomenutý objekt, nie je známe. V druhej polovici 19. storočia dal vtedajší mešťanosta Levíc Lukács Mácsay za mestom postaviť nový pamätník v podobe Božej muky so štyrmi výklenkami. Počas víchrice v roku 2000 bol vážne poškodený. Z iniciatívy Mesta Levice bol o rok neskôr postavený na pôvodnom mieste nový pamätník.
Koháryho pamätník pri Leviciach. FOTO: Archív autora
Tumbový náhrobok v Hronskom Beňadiku
Pri plánovanej exhumácii Štefanovho tela architekti František Storno a jeho syn v roku 1908 zhotovili projekty 2,5 m vysokého náhrobku. Výdavky s vyhotovením tohto monumentálneho diela hradil bulharský cár Ferdinand Coburg, potomok Koháryovcov, ktorý často navštevoval šľachtické sídlo vo Svätom Antone. Telesné pozostatky Štefana I. Koháryho boli za účasti vysokej cirkevnej a župnej honorácie z rodinnej krypty vyzdvihnuté 25. augusta 1909. Opätovne ich uložili do schránky z orechového dreva a počas slávnostných obradov vložili do nového náhrobku. Obrady viedol košický diecézny biskup Augustín Fischer-Colbrie, rodák zo Želiezoviec. Pozadie pieskovcového náhrobku vytvárala oblúkovitá, ornamentová iluzívna nástenná maľba, ukončená maľovanou drapériou.
Bojová zástava Štefana I. Koháryho
Bojová zástava sprevádzala Štefana nielen na bojisku, ale i na jeho poslednej ceste do večnosti. Po prenesení telesných pozostatkov baróna do nového náhrobku zostala zástava trvalou súčasťou inventára kláštorného kostola. Hodvábna zástava vznikla pravdepodobne v roku 1661, kedy Štefan získal funkciu župana Hontianskej stolice. Na jednej strane zástavy je namaľovaný je rodový erb Koháryovcov s latinským textom, na strane druhej ukrižovaný Kristus.
Bojová zástava Štefana I. Koháryho. Foto Tekovské múzeum v Leviciach
Koháryho ulica
Poslednou, nehmotnou pamiatkou pripomínajúcou osobu Štefana I. Koháryho je po ňom pomenovaná ulica - Ulica Koháryho. Ulica v minulosti predstavovala podhradie Levického hradu. Rozširujúce sa mestečko postupne prerástlo mestské hradby, v jeho okolí na pahorkoch vznikli viničné obce a pod hradnou skalou samostatná šľachtická ulica Podhradie, nazývané i Vonkajšia ulica s vlastnou samosprávou. Občianskou schôdzou 27. apríla 1848 bola Vonkajšia ulica pričlenená k mestu Levice. Spomenutá ulica bola v roku 1890 na podnet Zdravotného a skrášľovacieho spolku pri mestskom úrade pomenovaná na počesť baróna Štefana I. Koháryho. Pomenovanie Koháryho ulice ako jednej z mála ulíc mesta pretrvalo všetky doby a režimy a až do súčasnosti zostalo nezmenené.
Autor: Ladislav Vincze
