KALNÁ NAD HRONOM. Desiatky nadšencov z cirkevného zboru Kovačica II. prišli 12. až 14. septembra najmä v rámci udržania partnerstva a priateľských vzťahov. Začali ich budovať v roku 2012 pri prvej návšteve Srbska cirkevným zborom z Kalnej nad Hronom.
Pre Kovačičanov bol pripravený počas troch dní bohatý program, ktorý sa začal privítaním predsedníctva Evanjelického cirkevného zboru. Na obecnom úrade prijal celú skupinu starosta Ladislav Éhn so zástupcom Pavlom Kockom. Nasledovala prehliadka mesta Levice.
V sobotu 13. septembra sa v Jabloňovciach konalo seniorálne stretnutie, kde sa predstavili aj spevokoly cirkevného zboru z Kovačice. Program pokračoval poobednou prehliadkou jedného z najkrajších slovenských miest - Banskej Štiavnice. V nedeľu 14. septembra sa oba cirkevné zbory stretli na službách Božích v kultúrnom dome v Kalnej na Hronom, kde odpoludnia prebiehal zborový deň.
Ako sa Slováci dostali do Srbska?
Kovačica je mesto v autonómnej oblasti Vojvodina, neďaleko hlavného mesta Belehrad. Veľa ľudí však nepozná históriu osídľovania tejto oblasti, mnohí netušia ani to, že v oblasti Vojvodina žije v súčasnosti až okolo 70-tisíc Slovákov. Je to teda jedna z najväčších slovenských komunít v zahraničí. Osídľovanie „Dolnej zeme“ začalo už za čias Márie Terézie, kedy sa na Slovensku veľmi ťažko žilo, nehovoriac o slobodnom vyznávaní svojej viery. Do Banátskeho seniorátu, pod ktorý patrí aj spomínaný cirkevný zbor z Kovačice, prišli prví Slováci už v roku 1785. Časy boli veľmi ťažké – mor, chudoba, hlad – pôda sa však obrábať musela, keďže bola jediným zdrojom obživy i napriek nepriaznivým podmienkam. Do samotnej Kovačice prišli Slováci v roku 1802, ktorá dostala maďarský názov Antalfalva na počesť rakúskeho arcikniežaťa Antona Habsburského. Ľudia si stavali domy, ale v neposlednom rade mysleli aj na svoj duchovný život a o 26 rokov neskôr už stál evanjelický kostol, ktorí si obyvatelia postavili úplne sami, bez akejkoľvek vojenskej pomoci. Dnes je jedným z najväčších chrámov na „Dolnej zemi“ s kapacitou pre ľudí okolo 700 miest. Počiatkom 19. storočia začala v tomto území silná maďarizácia, kedy hlavnú úlohu zohral starý otec nášho bývalého ministra školstva – farár Ján Čaplovič, ktorý spolu so svojím ľudom bojoval za práva, aby sa v chráme i naďalej konali bohoslužby po slovensky. Život v Kovačici bol už v minulom storočí veľmi pestrý, keďže už v roku 1937 bol založený prvý cirkevný spevokol.
Aká je Kovačica dnes?
V súčasnosti má cirkevný zbor Kovačica II. až tri fungujúce spevokoly, z ktorých dva z nich sa nám predstavili aj na tohtoročnom spoločnom stretnutí. V neposlednom rade treba spomenúť, že v Kovačici sa nachádza základná škola s vyučovacím jazykom slovenským a taktiež slovenské gymnázium, nakoľko tu žije až okolo 6000 Slovákov. Okrem iného sa mesto môže pochváliť aj bohatými kultúrnymi možnosťami, ako je napríklad unikátna Galéria insitného umenia, alebo si návštevníci môžu pozrieť aj ručnú výrobu huslí.
Spoločné chvíle s našimi priateľmi z „Dolnej zeme“ síce pominuli ale slzy v očiach každého z nás boli dôkazom toho, aké silné vzťahy a priateľstvá sme si medzi sebou vytvorili a dokážeme si ich udržať, i keď sme od seba stovky kilometrov vzdialení.
