LONTOV. Na ráno 2. septembra Lontovčania len ta rýchlo nezabudnú. Dôsledky znášajú dodnes.
Po výdatných zrážkach sa nadránom do dediny dovalila voda z okolitých kopcov. Miestny potok Jelšovka ju nedokázal odviesť, a tak sa vyliala do záhrad. Na niektorých miestach siahala do 1,5-metrovej výšky. Pásy na stenách domov sú dodnes toho dôkazom. Ďalším svedectvom je približne dvesto studní, v ktorých je voda po vyše mesiaci a pol stále nepoužiteľná. Obecný vodovod nemajú.
Voda v studniach je stále nepoužiteľná - zapácha. FOTO: (JN)
Zákaz používať vodu
Druhého septembra prívalové dažďové vody vytopili Lontov a susedný Ipeľský Sokolec. V obidvoch dedinách nemajú vodovod, len vlastné studne v záhradách. Dodnes sú tam ľudia odkázaní na zásoby z cisterien alebo balenú vodu z obchodu.
„Dali sme zákaz používania vody z vlastných zdrojov,“ povedala Erika Jakubíková z oddelenia hygieny životného prostredia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Leviciach a vysvetlila aj dôvod: „Sú tam mikrobiologické ukazovatele, ktoré vznikli kontamináciou počas povodne.“
Používanie takejto vody môže vyvolať infekčné, kožné a hnačkové ochorenia. Hygienici vzorky vody odoberú a skontrolujú následne, ako si ľudia studne vyčistia a vydezinfikujú. Tento postup musia niekedy zopakovať viackrát. Spodná voda je ale stále vysoká.
Plával v pyžame
Dezinfekčné prostriedky dostali domácnosti krátko po opadnutí prívalovej vody. Napriek tomu sú ich individuálne zdroje naďalej nepoužiteľné. „Voda stále zapácha,“ hovorí Juraj Lichý a na ukážku odkrýva betónové skruže v dolnej časti záhrady. „Som v takej jame, na najnižšom bode Lontova,“ vysvetľuje. V to ráno siahala voda v záhrade a aj v dome do výšky jeden a pol metra, až po vypínač. „Doslova som plával v pyžame,“ približuje, čo sa stalo.
Juraj Lichý hovorí, že jeho studňa bol pol metra pod záplavovou vodou. FOTO: (JN)
„Hladina bola taká vysoká, že vytlačila bránu smerom na cestu. Nad studňou bola v takejto výške,“ ukazuje ďalší pol meter nad betónovými skružami. Keď záplavy upadli, ostala v nich kalná voda. Vyčerpal ju, studňu vyčistil a vydezinfikoval. Ani po viacerých týždňoch nie je na tom lepšie. „Voda zapácha, preto chodím do cisterny, alebo ju kupujem v obchode,“ ukazuje v kuchyni zásoby.
Každý deň sa on, ale aj ďalší obyvatelia potýkajú s problémami – čím si spraviť dennú hygienu, z čoho si uvariť kávu či obed a v čom potom umyť riad.
Cisterna
Tisíclitrová cisterna je odstavená pred obecným úradom. „Voda sa vymieňa každý druhý deň, je zo Želiezoviec,“ hovorí starosta Lontova Štefan Kuczman.
V dedine je približne dvesto studní, každá domácnosť má vlastnú. Nie všetky boli zaplavené, s kvalitou vody ale majú problém dlhodobo. Hygienici pred dvomi rokmi zakázali používať aj studňu v materskej škole. Odvtedy obec kupuje pre 20 detí vodu v balónoch. „Mesačne to vyjde na 40 eur,“ konštatuje starosta.
Na otázku, kedy budú môcť Lontovčania používať studne, odpovedá: „Keď si ich vyčistia a vydezinfikujú, vyzveme požiarnikov, aby vodu prišli ešte raz vyčerpať a znova sa studne prečistili. Potom zavoláme hygienikov, aby odobrali vzorky.“ Odoberanie vzoriek zatiaľ nemalo zmysel, spodná voda bola stále vysoká a vytláčala sa do zdrojov vody. Starosta predpokladá, že hygienikov ohlásia v priebehu októbra.
PITNÁ VODA V OKRESE
V Levickom okrese je 27 verejných vodovodov. Z 89 obcí okresu je 69 napojených na verejný vodovod. Obyvatelia dvadsiatich obcí sú odkázaní na vodu z vlastných studní. Ide prevažne obce na juhu okresu.
K 31. decembru 2013 bolo z celkového počtu obyvateľov okresu zásobovaných vodou z verejných vodovodov 86,49 percenta, približne 14 percent obyvateľstva takúto možnosť nemá.
Obce, ktoré sa nachádzajú v 20 kilometrovom ochrannom pásme v okolí Mochoviec, sú zväčša zásobované pitnou vodou z Gabčíkova, niektoré majú svoje vodné zdroje. (RÚVZ)
